Prekliaty zvodca - 20. kapitola

20. kapitola

„Ako je možné, že nikto okrem mňa neprišiel na to, že lozíš von oknom?“

Derek sa radostne usmial a obzrel sa. Od oslavy už ubehlo pár dní. Dom sa konečne vyprázdnil. Odišla už aj Brittanina rodina, s ktorou sa dlho lúčila. Sľúbil jej, že na Vianoce ich pôjdu na pár dní navštíviť, po čom sa veľmi potešila. Ako ďalší pasažier sa im ponúkla Vinie, no povedal jej, že si to ešte rozmyslí.

Dokonca odišla aj teta Claire. Odchádzalo a jej ľahšie, lebo Benjamin sa jej priznal so svojimi plánmi do budúcnosti. Veľmi ju nadchla predstava, že sa ožení a hoci ho ihneď všetci upodozrievali z toho, že sa udrel do hlavy, alebo je to dievčatko nebodaj tehotné, tešili sa s ním. Aj Ben odcestoval s ňou, takže v dome zostali len Watlingtonovci.

Konečne sa dom dostal do zaužívaného chodu a Derek to hodlal využiť na večernú jazdu po okolí. Keď uvidel, že k nemu kráča Brittany, potešil sa.

„Viem si vybrať dobrý čas na útek.“

„Ja som ťa nachytala,“ povedala veselo a on prikývol.

„Lebo som ti to dovolil, láska,“ povedal a zákerne sa usmial.

Brittany doširoka otvorila oči a prekvapene sa spýtala: „Vedel si, že som tam?!“

„Videl som ťa vychádzať z domu. Mohla si zamieriť len dvomi smermi, a tak som to riskol a vyliezol som von. V nádeji,“ samopašne sa usmial, „že ma uvidíš a pôjdeš so mnou.“

„A to vydesenie?!“

„Som dobrý herec, nie?“ spýtal sa jej chválenkársky a ona potočila hlavou.

„Niekedy mám pocit, že si si naplánoval aj výmenu tých lístkov,“ zasipela.

„Nie,“ zarehotal sa, „takú moc som nemal, to ma preceňuješ, mačiatko!“

Och niečo nové, pomyslela si zapýrene.

„Ale, ale, čo to vidím?“ spýtal sa jej potmehúdsky. „Ty sa pri mne ešte dokážeš červenať?“

„Mňa skôr zaráža keď sa nečervenám,“ zahundrala, nad čím sa musel poriadne zasmiať.

„To mi lichotí, skutočne!“ zvolal so smiechom.

„Prečo mačiatko?“ spýtala sa ho a Derek sa nahol k jej uchu. Zastretým hlasom povedal: „Lebo sa ku mne každú noc túliš a pradieš pri tom ako mačiatko.“

Brittany sa usmiala a dala mu krátky bozk. Potom sa jej spýtal: „Ideš so mnou?“

„Na jednom koni?“

„Podmienka?“ spýtal sa rozkošne.

„Nemala by som jazdiť sama. Čo ak spadnem?“ opýtala sa s cieľom zamaskovať svoju túžbu byť pri ňom tak blízko.

Derek sa zaškeril a povedal: „Neprekabátiš ma, dobre viem, čo ti behá po rozume.“

Brittany si niečo zašomrala a on sa s úsmevom pozrel na osedlaného Grófa. Sluha mu podal opraty a Derek ju rýchlo vysadil ako prvú. Potom si sadol za ňu a Brittany sa o neho spokojne oprela. Derek popohnal koňa k severným pozemkom, ešte nebola veľká tma, takže cesta lesom nebola taká nebezpečná. Rýchlo prišli na kopec a on koňa pomaly zastavil.

Zoskočil dolu a vystrel k nej ruky. Brittany sa mu zaprela do pliec a Derek ju zložil. Oprela sa o neho chrbtom a on ju objal okolo pása. Šepky sa spýtala: „Prídu?“

„To je fuk, hlavne, že sme tu sami,“ povedal jej do ucha a potom privoňal k jej vlasom.

Brittany mu pevne stisla ruky, ktorými ju objímal a usmiala sa, len čo jej vtisol vlhký bozk na krk. Trochu ju striaslo, pritlačil si ju viac k sebe a šepky sa spýtal: „Už ich vidíš?“

Zapýrila sa, lebo oči mala zavreté a plne sa venovala len jeho perám. Otvorila ich a pozrela sa na čistinu. Vtom si uvedomila...

„Ty sa nedívaš?“ opýtala sa potichu, ale trochu nahnevane.

Derek sa zaškeril a pobozkal ju na líce. Potom jej po ňom prešiel nosom a sladko povedal: „Dívam sa len na teba, drahá.“

Vtom začul akési puknutie. Otočil hlavu do strany a pozrel sa priamo do hlavne pištole. Preglgol a povolil objatie, na čo sa Brittany pozrela do strany. Vydesene zhíkla, keď si uvedomila, že na nich ktosi mieri svojou zbraňou a trhla sa. Derek ju potiahol za svoj chrbát a otočil sa k Fredovi.

Pozrel sa na jeho zarastenú tvár a oči, ktoré mal naplnené radosťou, z ich prekvapenia. Odistil zbraň a spýtal sa: „Máš zbraň?“

Derek nadvihol bradu a povedal: „Aj keď ju nemám, na tvojom mieste by som radšej odišiel. Jednou guľkou ma nezastavíš!“

„Watlington,“ odporne sa zasmial, „prašivý Watlington! Vždy ste dostali čo ste chceli! Ale dnes to nie je také jednoduché, lebo som tu ja!“ zvolal až Brittany striaslo.

Pevnejšie mu stisla ruku a Derek sa zamračil. „Čo chceš?“

„Aby si mi dal tie listiny!“

Derek nadvihol kútik úst a opýtal sa: „Naozaj ti ide len o ten kúsok lúky?“

„Je to najlepšia časť revíru! A chcem, aby bola moja!“ povedal neodbytne a pohol sa k nemu.

Derek pozorne sledoval jeho zbraň, ktorou na neho neustál mieril a cítil ako mu Brittany stláča ruku.

„Myslíš si, že ti ju len tak dám? Ako dar?“ spýtal sa ho posmešne. „Nie,“ zasyčal, „ale ako výkupné, iste.“

Šibol pohľadom po Brittany a Derek k nemu urobil krok s vrčaním: „Jej sa ani nedotkneš!“

„Inak čo?“ spýtal sa nadradene a pozrel sa mu priamo do očí.

Brittany sa vydesila, keď jej Derek ruku úplne pustil a zadržala dych. Fred pištoľ natočil do strany, akoby chcel zabiť ju, ale Derek vtom po ňom skočil.

Brittany si prikryla rukou ústa a vyplašene sa dívala na ich súboj. Derek tlačil Fredovu ruku hore, zatínal zuby a nohami sa zapieral do zemi, aby ho potlačil dozadu. Fred bojoval zo všetkých síl, zlostne zavrčal a Derek ho potlačil o kúsok ďalej. Fred sa zapotácal, čo Derek využil a vrazil mu.

Fred vykríkol a pozbieral všetku silu. Potlačil Dereka o dva kroky späť a podarilo sa mu pištoľ stočiť dolu. Derek ho udrel lakťom, Freda odhodilo a Derekovi zostala v ruke jeho zbraň. Udýchane sa na ňu pozrel a potom švihol očami po Fredovi, ktorý si spoza opasku vytiahol druhú.

Namierili na seba, obaja sa dívali do hlavni pištoli toho druhého. Fred zavrčal: „Odhoď to!“

„Nie, ty to odhoď!“ zrúkol Derek.

Brittany sa vyplašene pozerala ako tam stoja a obaja váhajú či stlačiť. Čo ak sa prvý rozhodne Fred? Čo ak ho zabije? Nesmie to dopustiť! Rýchlo zavrela oči, zastonala a padla do trávi.

Fred sa na ňu zmätene pozrel a Derek to využil, aby mu zbraň šikovne vyrazil z ruky. Druhou ho udrel do brucha, Fred zastonal a predklonil sa. Derek ho ešte udrel do brady a keď sa Fred v bezvedomí zvalil na lopatky, vydýchol si. Vzal si aj druhú pištoľ a otočil sa k Brittany, ktorá si sadla do trávi a prísne sa na neho pozrela.

„Ak ťa budem musieť ešte raz takto zachraňovať, tak...“

Derek sa k nej bleskovo nahol a divoko ju pobozkal. Úplne ju tým zaskočil a keď sa odtiahol, nevydala ani hlások.

„Bála si sa o mňa?“ spýtal sa s úsmevom a obe zbrane si zasunul za opasok.

Prikývla a pery sa jej zachveli. Derek ju rýchlo vytiahol na nohy a objal ju. Brittany ušli dve slzičky a pevne ho objala. Pozrela sa na Freda a spýtala sa: „A čo bude s ním?“

Derek sa k nemu otočil a povedal: „Podám na neho žalobu za pokus o vraždu. Zhnije vo väzení. Ale ja som ho na to upozorňoval.“

Jeho veľkorysý tón ju donútil k úsmevu, po ktorom sa upokojila, hoci si stále bolestne uvedomovala, ako to mohlo dopadnúť. 

Henriet sa prísne pozrela po jedálni a položila na stôl vidličku, na ktorú si práve chcela napichnúť prvý kúsok z večere.

„Kde sú tí dvaja?!“

Brittany sa na ňu milo usmiala a povedala: „Išli do mesta. Dnes by sa mali dozvedieť aký trest dostal Kirkham.“

„Och, to mi ani nespomínaj,“ zastenala s rukou na srdci a plačlivým pohľadom. „Ešte teraz sa mi trasú ruky, keď si na to spomeniem.“ Smrkla a Vinie prevrátila oči. Rýchlo zmenila tému a spýtala sa: „Už si vyšila všetky vreckovky?“

Brittany prikývla a povedala: „Dnes som dokončila poslednú.“ „Videla som tú prácu,“ začala teta Ophelia a prikývla. „Si veľmi šikovná. Sú krásne, bez chyby.“

„Ďakujem,“ povedala a zapýrila sa.

Mama sa zamračila na Edwarda a spýtala sa: „Prečo neješ poriadne?!“

„Len sa v tom vŕta, akoby mu tam padol peniaz,“ pridala sa káravo teta.

Ed pohodil plecom a povedal: „Chcel som ísť s nimi, ale nedovolili mi to.“

„Nabudúce, chlapček,“ ubezpečila ho mama a potom pokrútila hlavou. „Ale prečo sú tam tak dlho?!“

„Už sme tu!“ zahlásil Derek od dverí.

Brittany sa k nemu pozrela a sladko sa usmiala. November bol poriadne chladný hneď na začiatku, čo spôsobilo, že jej manžel vošiel do jedálne s krásnou červeňou na lícach. Ak k tomu prirátala jeho zvodný úsmev a žmurknutie, ktoré daroval iba jej, mala čo robiť aby ho hneď nezačala bozkávať. I keď, on by iste nebol proti.

Do jedálne vošiel aj Gil a povedal: „Dostal desať rokov.“ „Zaslúžené,“ skonštatovala Henriet.

„Mohol dostať aj viac!“ zahlásila Ophelia nespokojne.

Derek sa na ňu súhlasne pozrel a sadol si k Brittany. „Aj ja som to hovoril. Ohrozoval moju manželku a naše dieťa!“ začal sa rozhorčovať.

„Aj teba, chlapček,“ dodala mama fňukajúc.

Derek si odfrkol a pozrel sa na Brittany s otázkou: „Pomstila by si moju vraždu?“

Brittany sa zachmúrila a zlostne povedala: „Toto nie je vhodná konverzácia k večernému stolu.“

Mykol plecom a povedal: „Pohovoríme si o tom teda pri raňajkách.“ Gilbert sa zasmial a Ophelia mu venovala zlostnú grimasu. Brittany len potočila hlavou a napila sa. Derek využil, že sa všetci venujú jedlu, a nahol sa k nej.

So stiahnutým hlasom povedal: „Niečo som ti z mesta doniesol.“

Rýchlo sa k nemu pozrela a on ju pobozkal. Brittany odtiahla hlavu, ale nepomohlo jej to, lebo jej stisol bradu medzi prstami a pritiahol ju späť.

Znovu ju začal bozkávať, až kým ho neoslovila mama: „Derek, že sa nehanbíš! Chuderka Brittany, sa nemôže ani navečerať!“

Derek sa k nej pozrel a uštipačne povedal: „Ona žije z lásky, mama.“ „Och ty!“ zavrčala a ohnala sa neho servítkou.

Brittany sa začervenala a na jej stranu sa ihneď postavila aj teta so slovami: „Ona možno! Ale to dieťa musí jesť!“

„Ach, takmer by som zabudol,“ povedal s hranou pokorou, ktorá rozosmiala jeho súrodencov. „Hneď to napravím!“ zvolal a vzal si do ruky kúsok opečeného párku, ktorý mal na svojom tanieri.

„Láska, otvor ústa,“ povedal a pritisol jej ho k perám.

Brittany hlavu odtiahla a drgla mu do ruky. „Neblázni!“ osopila a na neho.

„Vidíte, nechce! A ja som sa tak snažil,“ povedal sklamane, po čom ho Brittany udrela päsťou do nohy.

Henriet a Ophelia sa radšej začali zaoberať inou témou a Gilbert si otvoril noviny. Vinie s Edwardom ďalej večerali, akoby sa doteraz nič nedialo.

Len Derek sa stále usmieval na Brittany, ktorá to nevydržala a spýtala sa ho: „Prečo neješ?“

„Nemám chuť,“ odvetil obratom. „Momentálne ju prevyšuje chuť na čosi iné.“

Jeho zmyselný dodatok ju prinútil odvrátiť tvár. Nepomohlo to, lebo sa k nej naklonil a povedal: „V izbe ti dám darček.“

„Na toto ma nenalákaš.“

„Tak na čo?“ spýtal sa a zatváril sa zamyslene, akoby nad tým krvopotne premýšľal.

Brittany sa takmer strhla, keď pocítila ako jej rukou stisol nohu. Prepána, kedy mi nadvihol sukňu?! Zadržala dych, lebo ňou zablúdil príliš vysoko a k tomu ju pobozkal na plece.

„Derek,“ zasipela a nenápadne stiahla ruku pod stôl, aby mu v tom zabránila. Stisla mu ruku a pozrela sa do jeho očí. „Asi ťa neodradím,“ pošepkala a on potočil hlavou.

Brittany sa pozrela okolo a potom si odkašľala. Derek sa usmial a stiahol ruku k sebe, aby jej umožnil postaviť sa. Vstala a Derek vyskočil tiež. Henriet si ich váhavo prezrela a Derek sa oslnivo usmial.

„Kúpil som Brittany darček. Ak ste zvedavé, budete musieť počkať do zajtra!“

Stisol jej ruku a zaraz ju vytiahol z jedálne. Kým ju ťahal za sebou po schodoch, spýtala sa: „Týmto si sa snažil odlákať ich pozornosť?!“

„Zabralo to,“ povedal presvedčene a vyšli na chodbu.

„Ako to vieš?!“

Obrátil sa k nej, vzdychol si a povedal: „Sedia tam tri ženy, ktoré sú veľmi zvedavé. Ver mi, po tejto správe ich netrápi, že sme odišli a preberajú čo to môže byť.“

Potiahol ju kúsok k izbe, keď sa zastavila a on s povzdychom spustil plecia. Ostro sa spýtala: „A čo Gilbert?!“

„Láska,“ prefíkane sa k nej otočil, „Gil bol so mnou. A ak bol Gil so mnou, tak vie, čo som ti kúpil. A keďže ony vedia, že to vie, budú sa ho na to pýtať.“

Brittany sa nadýchla a on jej na pery pritisol prst. Potočil hlavou a povedal: „Edwarda zaujíma len jazda na koni a netrápi ho kam sa podel jeho brat, ktorý ho dnes nahneval, keď mu zakázal ísť do mesta s ním.“

Brittany sa pousmiala a povedala: „Vieš na čo som si teraz spomenula?“

„Na naše prvé stretnutie,“ vychrlil a pritiahol ju k sebe.

Pozrel sa jej do očí a bolestne povedal: „Aj vtedy si ma zdržiavala otázkami, miláčik.“

Usmiala sa a pobozkala ho. Derek sa len ťažko odtiahol od jej pier a potom ju vtiahol do izby. Zavrel dvere a potlačil ju k posteli, na ktorú ju zaraz položil.

Prv ako ju mohol pobozkať, ho odtisla a spýtala sa: „Darček bola zámienka?“

„Nie,“ povedal a nahol sa. Znovu ho odtlačila a on zavzdychal. „Takže nejaký skutočne máš?“

„Brittany, ide ti o darček?“ spýtal sa prísne a ona sa slastne usmiala. „Pamätám sa ako si hovoril, že sa ti páči ak je to neplánované a ak žena hrá nedostupnú.“

„Neskúsenú, hovoril som neskúsenú,“ zvýraznil a potom sa usmial. „Ale dnes na tom nezáleží.“

Nahol sa, ale ona ho odtisla a Derek stisol oči.

„Prečo na tom nezáleží?“

„Lebo ťa milujem, túžim len po tebe a umriem ak mi nedovolíš...“ Brittany ho potiahla za golier a darovala mu niekoľko vášnivých bozkov. Derek sa s úsmevom odtiahol a z vrecka vybral malú škatuľu. Podal jej ju a Brittany do nej nazrela. S úsmevom si zahryzla do pery a prezrela si krásny prívesok, ktorý mal tvar motýľa s dvomi drobučkými rubínmi v jeho krídelkách.

„Ďakujem láska,“ povedala a okúzľujúco sa usmiala. „To si ani nezaslúžim.“

„Zatiaľ nie,“ povedal a potom ju znovu začal bozkávať.

Brittany položila škatuľku na posteľ a rýchlo z neho stiahla sako. Derek ju šikovne vyslobodil zo šiat a potom si stiahol košeľu. Všetko hádzal na zem a popri tom jej maznal každý kúsok pokožky, ktorý sa mu podarilo odhaliť.

Brittany sa cítila úžasne a úplne ju prestalo trápiť, či niekto tuší, kam zmizli. Hlavné bolo, že sa zase nechala zviesť svojím manželom, ktorého z celého srdca miluje, a ktorý rovnako miluje ju.