Viktoriánska éra
Devätnáste storočie bolo nie len storočím pary.
Patrilo aj britskej kráľovnej Viktórii. Viktóriine vodopády, Viktóriino jazero či austrálsky
štát Viktória. To sú len niektoré z miest nesúce meno jednej ženy – britskej
panovníčky, ktorá nastúpila na trón pred 170 rokmi. Podľa kráľovnej VIKTÓRIE sa
dodnes nazýva aj celá historická epocha.
Spojené
kráľovstvo – obyvateľstvo a politika
Viktoriánska éra Spojeného kráľovstva je obdobie vlády kráľovnej
Viktórie trvajúce od júna 1837 po jej smrť dňa 22. januára
1901. Jej vláda bola pre
Britov obdobím dlhého blahobytu. Zisky získané zo zámorských oblastí Britského
impéria ako aj priemyselných vylepšení v krajine umožnili rozvoj vzdelanej
strednej triedy. Niektorí učenci udávajú začiatok tohto obdobia v roku 1832, kedy bol prijatý
zákon o reforme volebného práva.
Počet obyvateľov Anglicka
sa takmer zdvojnásobil zo 16,8 milióna obyvateľov v roku 1851 na 30,5 milióna
obyvateľov v roku 1901.
Obyvateľstvo Írska
sa rapídne znížilo, z 8,2 milióna obyvateľov v roku 1841 na 4,5 milióna
obyvateľov v roku 1901. V rovnakom čase približne 15 miliónov obyvateľov odišlo
zo Spojeného kráľovstva a usadilo sa väčšinou v Spojených štátoch, Kanade a Austrálii.
Na začiatku tohto
obdobia Dolnú
snemovňu viedli dve strany, Whigovci
a Toryovci.
Od päťdesiatych rokov 19. storočia sú Whigovci liberálmi
a Toryovci konzervatívcami. Tieto strany boli vedené
množstvom prominentných štátnikov: Lord Melbourne, Sir Robert Peel, Lord Derby, Lord Palmerston, William Ewart Gladstone, Benjamin Disraeli a Lord Salisbury. Vláda
kráľovnej Viktórie je najdlhšia v histórii Veľkej Británie, vládla celých 64
rokov. Ak súčasný panovník (kráľovná Alžbeta II.)
zostane na tróne do roku 2017, bude tento rekord prekonaný.
Za
toto obdobie sa pôvodne poľnohospodárska krajina zmenila na svetovú veľmoc v
oblasti politickej, ako aj hospodárskej. Počas jej panovania sa odohralo to, čo
neskôr označili ako priemyselná revolúcia. Bola to doba nových vynálezov, mohutného
rozvoja priemyslu, dopravy, telekomunikácií, doba vzniku strednej vrstvy, ktorá
si vybojúvala čoraz viac práv, ale aj doba postupnej zmeny systému, v ktorom sa
z panovníka stávala väčšmi reprezentatívna osoba a skutočná moc patrila
parlamentu.
Život kráľovnej Viktórie
 |
| mladá kráľovná Viktória |
Alexandrina
Viktória, ako znelo jej celé meno, pritom pôvodne kráľovnou ani nemala byť. V
nástupníctve na trón bola až piata v poradí, ale keďže ani jeden z jej
kráľovských strýkov nepriviedol na svet legitímneho následníka, koruna skončila
na jej hlave. Do denníka, ktorý si viedla od svojich trinástich rokov, si 20.
júna 1837 zapísala: „O šiestej ráno ma prišla zobudiť mama. Povedala mi, že za
mnou prišli arcibiskup canterburský s lordom Cunninghamom a chcú so mnou
hovoriť. Vstala som teda z postele a len tak v župane, sama, som šla do
obývacej izby, kde som ich prijala. Lord Cunningham mi oznámil, že môj strýko,
kráľ, už nežije, že zomrel dnes ráno dvanásť minút po druhej hodine a že ja som
teraz kráľovná.“
I keď bola
kráľovnou skôr priemernou, jej meno sa stalo symbolom celej epochy. Postavou
bola malá, merala len 150 cm.,
s trochu vypuklými očami, ale na to, že bola anglickou kráľovnou,
nevyzerala zase tak zle. Žena hanoverskej dynasite sa totiž vyznačovali
mimoriadnou škaredosťou. Za vlády Viktórie vznikla tiež tradícia
.jpg)
sledovania
rodinného života panovníka obyvateľstvom Anglicka.
Británia mala po
jej korunovácii novú panovníčku, osemnásťročnú slečnu, ktorá prežila mladosť
pod prísnym dozorom a prakticky nikdy nebola sama. Otca vojvodu z Kentu a
Strathearnu nepoznala, zomrel na zápal pľúc, keď mala osem mesiacov, a tak sa o
jej výchovu starala matka. Práve ona mala na dievča najväčší vplyv, až to
Viktórii miestami nebolo príjemné. Túžila po samostatnosti, no vzoprieť sa
dokázala až ako kráľovná. Jej prvým rozhodnutím bolo, aby jej posteľ
presťahovali z matkinej izby. To však nebol koniec. Neskôr pridelila mame
komnaty v časti paláca čo najviac vzdialené od tých jej.
Slávnostná
korunovácia bola pre Viktóriu utrpením. Dôvodom bol korunovačný prsteň, ktorý
jej mali v rámci obradu navliecť. V porovnaní s predchádzajúcimi panovníkmi
však mala Viktória malé prsty, a tak pre ňu vyrobili nový prsteň. Navliekli jej
ho však na nesprávny prst, a tak kráľovná strávila obrad vo veľkých bolestiach.
Novú panovníčku si
ľudia veľmi rýchlo obľúbili. Bola nielen milá a pekná, ale aj veľmi chápavá.
Vládnuť a rozhodovať sa však iba učila. Aj preto sa v politických otázkach viac
spoliehala na ministerského predsedu lorda Melbourna.
 |
| princ Albert |
Prvé dva roky bola
Viktória kráľovnou bez partnera. Potom jej osud priviedol do cesty nemeckého
princa Alberta, ktorého si v roku 1840 zobrala za manžela. Keďže ona bola
kráľovná a on iba princ, o ruku ho musela požiadať ona. Neprekvapilo,
že si Viktória vybrala za muža Nemca. Pochádzal odtiaľ celý kráľovský rod a
nemčina bola jej prvým jazykom, ktorý občas používala pri rozhovoroch s
ministrami. S Albertom tvorili šťastný a vzorový pár. Za rodinné sídlo si
zvolili palác Osborne House na ostrove Wight, kde trávili väčšinu času. Povestná
bola ich snaha nedávať prehnane najavo blahobyt. V priebehu nasledujúcich
sedemnástich rokov porodila Viktória deväť detí. Ako prvá sa narodila princezná
Viktória, nasledoval princ Albert Eduard (neskorší kráľ Eduard VII.), potom
princezná Alica, princ Alfréd, princezné Helena a Louise, princovia Artur a
Leopold a napokon princezná Beatrice.
Spoločné šťastie
však trvalo len do roku 1861, keď pred Vianocami Albert zomrel na brušný týfus.
Viktóriu manželova smrť úplne zlomila. Nešla dokonca ani na manželov pohreb.
Utiahla sa do paláca Osborne House a na niekoľko rokov sa prakticky vytratila z
verejného života.
O tom, že sa so
skonom milovaného manžela odmietla zmieriť, svedčí aj to, že v jeho pracovni
zakázala až do svojej smrti čokoľvek meniť. Okrem toho muselo služobníctvo
každý večer vyložiť a pripraviť jeho šaty na druhý deň a každé ráno priniesť
teplú vodu, aby sa mohol oholiť. Viktória bola vdovou takmer 40 rokov a už
nikdy si, dokonca ani v rodinnom kruhu, neobliekla nič iné ako tmavé smútočné
šaty. Po jeho smrti sa z kráľovnej stal hypochonder, privolávala svojho
osobného lekára aj šesťkrát denne a sťažovala sa na najrôznejšie ťažkosti,
väčšinou so zažívaním.
Vyhýbanie sa
panovníckym povinnostiam sa muselo zákonite odraziť aj na popularite kráľovnej.
Začali sa dokonca objavovať výzvy na Viktóriinu abdikáciu. Vtedy vystúpila v
snemovni a energicky pred poslancami vyhlásila, že chce vládnuť a robiť všetko
v prospech národa. Tak sa aj stalo. Kráľovná Viktória podporovala spoločenské
reformy aj hospodársky rozvoj, vďaka ktorým sa z Británie stala svetová veľmoc.
Ďalším úderom
osudu sa však nevyhla. Vyzeralo to ako prekliatie, prichádzalo v šesťročných
intervaloch. Najskôr ochorel na týfus jej syn a následník trónu Albert Eduard,
našťastie sa akoby zázrakom vyliečil. Hoci bol následníkom trónu nevyznačoval
sa veľkou morálkou, možno práve pre to, že ho rodičia vychovávali veľmi prísne.
Jeho život bol naplnený opilstvom a sexuálnymi radovánkami – mal vraj viac
ako 1500 mileniek. Pre Viktóriu bol ťažkým sklamaním. Rany osudu však
pokračovali aj ďalej. Vo veku 35 rokov umrela jej dcéra princezná Alica a o
ďalších šesť rokov, v tridsiatke, princ Leopold, ktorý trpel hemofíliou.
Kráľovná Viktória,
v tom čase ovenčená už aj titulom indickej cisárovnej, sa však napriek tomu
všetkému už druhýkrát do ústrania nestiahla. Svoj podiel na tom určite mala aj
popularita, ktorú v tom čase požívala medzi svojimi poddanými. Cestovala po
krajine, stretávala sa s nimi a oni ju vnímali ako múdru, spravodlivú a
milosrdnú panovníčku. Osobnú dôveru, akú do nej vkladali, nemal odvtedy hádam
žiadny britský panovník. Ľudia verili, že im dokáže v každej situácii pomôcť,
že dokáže napraviť všetky chyby.
V roku 1897
oslavovala Británia šesťdesiat rokov vlády kráľovnej Viktórie. Jubileum oslavoval
spontánne celý národ, hrdý na svoju panovníčku a na svoju ríšu. Sama kráľovná
však pôsobila dojmom, akoby ju celá pompéznosť diamantového výročia ani
nezaujímala a bola jej skôr na obtiaž. Viktóriu totiž slávnostné ceremoniály a
oslavy nikdy príliš nebavili. Aj na túto prišla skromne oblečená v jednoduchých
čiernych šatách a ostro kontrastovala s okázalými oslavami.
Zahraničnú
politiku ovplyvnila Viktória sobášmi svojich detí, ktoré sa rozpŕchli po
európskych kráľovských a šľachtických dvoroch. Jej dcéra, princezná Viktória
Adelaida Maria Luisa si zobrala pruského princa Fridricha Vilhelma, ktorý sa
stal cisárom nemeckej ríše. Kráľovná Viktória sa stala matkou modernej
konštitučnej monarchie, v ktorej je panovník ceremoniálnou postavou a moc patrí
parlamentu. Nad monarchiou sa začalo zmrákať krátko pred jej smrťou, Briti sa
museli pustiť v Afrike do vojny s Búrmi.
V posledných
rokoch života začala kráľovná trpieť skutočnými zdravotnými ťažkosťami.
Potrápil ju očný zákal, musela chodiť s palicou a nakoniec bola
pripútaná na kolieskové kreslo. Zomrela 22. januára 0901 vo veku 81 rokov a pobrala
sa za milovaným Albertom. Bujaré oslavy, ktorými poddaní slávili úmrtie
hannoverských kráľov sa nekonali, čo bola ďalšia vzácna výnimka. Na trón
nastúpil jej pôžitkársky syn, milovník žien a luxusu. Zlatá viktoriánska éra sa
skončila.
Literárne zdroje:
www.wikipedia.orghttp://zivot.azet.sk/clanok/3945/zboznovana-panovnicka.html
http://www.echomagazin.com/sk/clanky/publicistika/historia/monarchia_kralovna_viktoria_stelesnenie_zlatych_cias_imperia
http://www.volny.cz/pokorny.j/priloha/pr0003/kralovna.htm
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára