19.
kapitola
Brittany
sa slabučko pousmiala na Henriet, ktorá si vyfúkala nos do vreckovky a
usmoklene povedala: „Vôbec som to nečakala.“
„Veď
bolo na čase!“ ozvala sa teta Ophelia.
Brittany
sa k nej pozrela a Claire ju pohladila po pleci. „Dievčatko, blahoželám ti.“
Vďačne
sa usmiala a pozrela sa na Henriet, ktorá pokrútila hlavou. „Ale mali sme to
vedieť skôr! Prečo ste si to nechali pre seba?“ spýtala sa s výčitkou.
Brittany
jej chcela odpovedať, ale predbehla ju Ophelia so zlostným tónom: „Akoby si
nepoznala Dereka! Ten ničomník musí vždy niečo vyparatiť!“
„Má
pravdu, iste to bol jeho nápad,“ súhlasila s ňou Claire a prikývla.
Brittany
sa usmiala a povedala: „Bolo to nečakané aj pre neho. Mali sme v pláne povedať
vám to zajtra pri raňajkách.“
„Len
sa ho nezastávaj!“ zasipela Ophelia a hrdo zodvihla bradu. „Poznáme ho pridobre
na to, aby sme ho neodhalili.“
Brittany
sa musela poriadne premáhať, aby sa nezačala smiať. Prišlo jej komické ako ho
upodozrievajú z toho, že mal v pláne všetkých prekvapiť, a tak okázalo oznámiť,
že bude otcom. Chvíľku to plánoval, ale napokon sa rozhodol inak. Zrejme bolo
pre ne jednoduchšie obviniť ho z nedočkavosti a radosti spôsobovať rozruch ako
prijať fakt, že to nemal v úmysle.
„Brittany!
Gratulujem!“ vykríkla Vinie a z celej sily ju objala. „Virginie, nebuď ako divá
a dávaj trochu pozor!“ okríkla ju mama a materinsky ju udrela po pleci.
Rýchlo
sa odtiahla a vydesene sa spýtala: „Och, ublížila som ti?!“ „Nie, neboj sa,“
povedala so smiechom a potom sa zarmútene opýtala: „Nemrzí ťa, že sme to
povedali počas tvojej oslavy?“
„Ale
kdeže!“ povedala veselo a mávla rukou. „Som rada, že sa zvedavosť aspoň trochu
upriamila na vás.“ Nahla sa k nej a pošepla: „Už ma prijímanie gratulácií
unavuje.“
Brittany
sa uškrnula a pozrela sa k sestre a mame, ktoré k nej s dojatými pohľadmi
pristupovali.
„Britt,
som taká nadšená,“ uplakane povedala mama a jemne ju objala. Pohladila ju po
chrbte a pošepkala: „Moje dievčatko bude mamou.“
„A
moja mama bude starou mamou,“ povedala Hilary a pohupla sa na nohách.
Laura
sa na ňu pousmiala a Brittany si prezrela sestru. „Hilary, dlho sme sa
nevideli.“
„Zmenila
som sa?“
Prikývla
a povedala: „Opeknela si.“
Laura
sa zamračila a povedala: „Ona opeknela a ja som prišla o polovicu vlasov z jej
výmyslov! Keď nie si doma ty, stále ma núti aby som s ňou hrala šach, alebo
chodila do záhrady!“
„Ešte
sa sťažuj,“ pokarhala ju Brittany a Laura sa usmiala na Hilary. „Neberte ma
vážne,“ povedala chlácholivo a obe sa usmiali.
„Och,
teraz mi napadlo!“ zvolala Henriet a stisla Brittany ruku. „Dal ti Derek
vreckovky?“
„Vreckovky?“
nechápavo sa spýtala Laura.
Brittany
jej darovala milý úsmev a povedala: „Vysvetlím ti to potom. Áno, madam, dal mi
ich.“
„A
čo ešte?“ dychtivo sa spýtala Claire.
„Nič,“
mykla plecom.
„Nič?!“
zhrozene zvolala Ophelia.
„Veď
ja ani nič nechcem. Len,“ zapýrila sa, „len aby sa tešil.“
„Iste
sa teší,“ povedala Henriet a pohladila ju po líci.
Laura
sa predrala bližšie k Brittany a stisla jej ruku. Srdečne sa usmiala na dámy a
povedala: „Rada by som s dcérou hovorila osamote. Ospravedlníte nás?“
„Prosím,“
povedala Henriet a odstúpila sa.
Laura
sa vďačne usmiala a odviedla ju k pohovke, na ktorú sa obe usadili. Stále jej
stískala ruku a Brittany si prezrela jej pohľad, ktorý bol naplnený akousi
starosťou.
Laura
ju poklepala po opaku dlani a povedala: „Dcérka, prepáč, ale musím sa ťa na to
opýtať.“
„Na
čo?“ zaváhala Brittany. Premietla si listy, ktoré jej poslala. Nikdy tam
nepísala čosi, čo by ju mohlo znepokojiť.
Laura
sa usmiala a opýtala sa: „Si skutočne šťastná?“
Prikývla
a s úľavou povedala: „Dnes som šťastná ako nikdy, mama. Milujem Dereka a veľmi
sa teším na dieťatko.“
Položila
si ruku na bruško a Laura ju objala.
„Vedela
som to. Vedela som, že mi neklameš a tie listy sú pravdivé.“
Brittany
sa s úsmevom opýtala: „A čo otec?“
„Je
dojatý,“ povzdychla radostne a potom sa jej spýtala: „Ako znášaš
tehotenstvo?“
Brittany
sa trochu ubolene usmiala a povedala: „Bolia ma kríže, ráno mi býva zle a už
som sa vzdala myšlienky na raňajky.“
Laura
sa úprimne zachichotala a s prikývnutím povedala: „Áno, pri tebe som sa cítila
rovnako!“
„A
pri Hilary?“ spýtala sa jej so záujmom.
„Nie,“
pokrútila hlavou, „vtedy to už nebolo také kritické.“
Brittany
pohľadom našla sestru, ktorá sa radostne bavila s oslávenkyňou. Laura do nej
drgla lakťom a spýtala sa: „Vysvetlíš mi čo mali znamenať tie vreckovky?“
Brittany
sa zapýrila a prikývla.
Benjamin
nadvihol pohár so šampanským a s úsmevom sa pozrel na Dereka, ktorému práve
nalieval brat. Stál pri nich Ed a s rukami vo vreckách ich ticho sledoval. Premiestnili
sa do pracovne.
„Tak,
na čo si pripijeme?“ spýtal sa Ben zvesela.
Gilbert
klepol Dereka po chrbte a povedal: „Nech prednesie prípitok budúci otec.“
Všetci
sa zasmiali a Gilbert podal do poly naplnený pohár Edwardovi. „Smiem?“ spýtal
sa s úprimným zaskočením.
„Výnimočne,“
objasnil Gil a nadvihol jedno obočie.
„Bert,
ty si ten posledný, ktorý by mu mal dávať rady,“ zarehotal sa Ben a potočil
hlavou. „Alebo si už zabudol na moju oslavu sedemnástky?“
„Nevyťahuj
to,“ zasipel a Ed si oboch zvedavo prezrel.
„Čo
sa stalo, Benjamin?“ spýtal sa žobroniac.
Ben
nadvihol kútik úst a obkolesil ho rukou okolo zátylku. So škodoradostným tónom
povedal: „Tvoj brat, ktorý bol vtedy len o jeden rok starší ako si ty teraz,“
zvýraznil, „to poriadne prehnal. Stiahol celú fľašu vína a zaspal pod stolom.“
„Nemal
si mi to pripomínať,“ zlovestne zasipel Gil a Ben sa hrdo vystrel.
„Musíš
uznať, že si neodhadol svoje možnosti.“
„Nie
každý je zvyknutý, ako ty,“ obránil brata Derek a uškrnul sa. „Dosť rečí!“
zavelil Gilbert a nadvihol pohár.
Pozrel
sa na Dereka, ktorý sa usmial a povedal: „Na moju nádhernú manželku a naše
dieťa.“
„Ech,
mal si povedať na dediča!“ zašomral Ben a zaraz vypil celý pohár.
Derek
potočil hlavou a len čo si odchlipol, povedal: „Je mi jedno čo to bude. Ak to
bude syn, bude šikovný ako ja...“
„A
rovnako nevyspytateľný,“ dodal Gilbert a Ben sa zachechtal. Derek im venoval
zlostné pohľady a potom pokračoval: „No ak to bude dievča,“ natiahol kútiky úst,
„bude krásna ako jej mama.“ „Veru, musím uznať, že Tany je hriešne krásna
žena,“ podotkol Ben a ohrnul peru.
Derek
sa nazúrene spýtal: „Aj jej si dal vlastnú prezývku?!“
Nadvihol
plece a povedal: „Jej to neprekáža.“
„Akosi
pričasto sa spolu bavíte, neviem či by som ťa nemal vyraziť, ty prašivec! Aj
tak máš vlastný dom,“ precedil pomedzi zuby Derek a Gilbert sa zarehotal.
„Ale
Rek, bratranček!“ začal líškavo Benjamin. „Veď dobre vieš, že by som sa na inú
ako na moju Pauline ani len nepozrel!“
Derek
sa prekvapene pozrel na Bena a Edwardovi zabehlo. Gilbert ho ochotne poklepal
po chrbte a povedal: „Ben si tu nekúpil dom len tak.“
„Mal
som na to hneď dva dôvody!“ povedal a znovu si nalial. „Prvý bola moja matka.
Stále mi pílila uši s tým, že by sem rada zašla častejšie, ale nechce tu
prekážať.“
„Alebo
sa chce vyhnúť hundraniu tety Ophelie,“ podpichovačne povedal Derek a všetci sa
chápavo zasmiali.
„A
druhý je ona?“ opýtal sa vzápätí a zabodol pohľad do jeho úsmevu.
„Neotravujem
ťa tu len z dlhej chvíle. Hodlám sa usadiť.“
„Och,
nie!“ bolestne zastonal Derek a pokrútil hlavou.
Gilbert
sa zaškeril a povedal: „Nie, nepresťahuje sa sem. Ale kúpil tu dom, aby sa
sem mohla kedykoľvek vrátiť Pauline a byť tak nablízku jej rodiny.“
Derek
sa pozrel na Bena, ktorý to potvrdil prikývnutím a napil sa.
„Ďalší
dôvod na prípitok!“ povedal Derek nadšene, keď na dvere pracovne niekto
zaklopal.
„Vstúpte!“
zvolal Derek a pozrel sa tam. Vošiel komorník, ktorý sa uklonil a rýchlo k nemu
pristúpil. Niečo mu pošepkal a Derek prikývol. „Nech vojde.“
Pozrel
sa na Gila, ktorý položil nedopitý pohár na stolík a povedal: „Mohli by ste
oslavovať v salóne? Pridáme sa len čo niečo doriešime.“
Ben
si vzal fľašu a povedal: „Isteže. Poď Edward, zaváňa to tu problémami.“ Spolu odišli
a Gilbert s Derekom sa zahľadeli na dvere, ktoré nechali otvorené.
O
minútu do nich vstúpil Fred a usmial sa. „Ale, zdá sa, že ste na mňa
pripravený.“
„To
sme,“ povedal Derek a o dva kroky k nemu podišiel. „Hľadal som ťa.“
„Komorník
ma informoval,“ prikývol, „ale nebol som doma. Čo si chcel?“
„Ukázať
ti toto,“ povedal a natiahol ruku. Gilbert k nemu podišiel a podal mu akési
listiny. „Čítaj, ak to vieš,“ povedal vyrývane a napchal mu ich do ruky.
Fred
zasipel a prudko listiny otvoril. Prešiel po nich pohľadom a potom si odfrkol.
„To je podvrh!“
„Je
to overená listina, ktorá dokazuje, že severná čistina je naša,“ povedal Gil
pokojne.
Fred
prižmúril oči a povedal: „Iste je to nejaká pasca! Koho si podplatil?!“
„Nepoužívam
tvoje praktiky,“ odvrkol mu Derek. „A keď sme pri tej pasci,“ nadradene sa
usmial, „pozhovárajme sa o poľovačkách.“
„Čo
s nimi?“ spýtal sa podozrievavo.
„Naposledy
si mal na návšteve nejakých chlapíkov, ktorí zrejme nerozpoznajú rozdiel medzi
chlapcom a diviakom.“
Fred
nadvihol obočie a spýtal sa: „O čom to tu trepeš?“
„Postrelili
Edwarda!“ zvrieskol, už skutočne nazúrene. „Bol na našom pozemku! A oni by ho
tam nechali vykrvácať! Nemali právo strieľať tam, a za to čo mu spravili, by
som ich mohol zažalovať!“
Fred
sa slizko usmial a povedal: „Asi to nebolo také fatálne, keďže sa dnes veselo
baví.“
Derek
ihneď zovrel päsť a vrazil mu. Freda zapotácalo, z nosa sa mu vyvalila krv a
bolestne zastonal. Derek zlostne vydýchol a Gil sa pousmial. Mal za úlohu
dohliadnuť, aby Fred odišiel po svojich, ale keby to nespravil Derek, urobil by
to sám.
Fred
sa pozrel na prsty, ktoré mal zamazané od krvi a potom sa hrozivo zadíval na
Dereka. „Za toto mi ešte zaplatíš, Watlington!“ „Vyhrážaš sa mi?“ spýtal sa ho
odvážne.
Fred
sa len pousmial a vybehol odtiaľ. Zatresol dvere a v pracovni zostalo
hrobové ticho.
Derek
sa pozrel do zemi a spýtal sa: „Podnikne niečo?“
Gilbert
sa zamyslel a povedal: „Iste to nenechá len tak.“
Brittany
vyšla z kúpeľne a odfúkla si: „Konečne je po oslave.“ Pousmiala sa a zhodila si
z pliec župan. „Ale bola pekná. Čo myslíš?“ Pozrela sa na Dereka, ktorý sedel v
posteli, uprene sa díval na perinu a zjavne nepočul ani slovo z toho čo
hovorila. Zamračila sa a obišla posteľ.
Urobila
som niečo ja? Ani nevedela prečo jej hneď napadlo, že sa hnevá na ňu. Veď
nespravila nič po čom by mal dôvod na také hrozivé mračenie sa. Počas plesu s
ním tancovala trikrát, smiala sa na jeho veselých komentároch a pobozkala ho
vždy keď si to želal. Šuchla sa pod prikrývku a zamračila sa rovnako ako on.
„Derek,
čo ti je?“ spýtala sa.
Vtedy
sa strhol, rýchlo sa k nej otočil a s úsmevom povedal: „Nič.“ „Iste, tomu tak
uverím,“ zasyčala a posunula sa bližšie k nemu. „Hneváš sa na mňa?“
Nadvihol
kútik úst a záhadne sa opýtal: „Mal by som sa? Niečo si vyparatila?“
„Pokiaľ
viem, tak nie,“ povedala presvedčene.
Derek
pokrútil hlavou a povedal: „Nie, s tebou to nemá nič spoločné.“
„Ha,
to sa teda mýliš, miláčik!“ zvolala nazúrene a dala si ruky vbok. Derek sa
polichotene usmial a počúval jej zlostné slová: „Ak niečo trápi teba, tak sa to
týka aj mňa! Preto by som rada počula o čo ide. Čo ti sadlo na nos?“
„Hovoril
som s Fredom.“
„Naozaj?“
spýtala sa krotko a stisla pery. Prikývol a zošuchol sa na vankúš.
Po
chvíľke povedal: „Vrazil som mu.“
Brittany
sa zamračila a naklonil sa nad neho. „Ukáž,“ povedala zamračene a nadvihla mu
bradu. Dôkladne si preštudovala jeho tvár a prikývla. „Ty nemáš na tvári ani
stopu po jeho odplate.“
„Páčil
by som sa ti so zlomeným nosom?“ spýtal sa zvedavo.
„Nie,“
povedala a on sa zamračene nadvihol.
„Takže
by som sa ti nepáčil so zlomeným nosom?!“
„Nie...
páčil! Teda...“ cmukla si a udrela ho päsťou do hrude, na čo sa zasmial. „Vieš
ako to myslím! Z toho všetkého mi vyplýva, že si ho jednou ranou zabil, alebo
ti sľúbil pomstu.“
Derek
sa zasmial a potočil hlavou. „Nie, odišiel po vlastných.“
„A
to druhé?“ spýtala sa a nadvihla jedno obočie.
Derek
stisol pery a potiahol ju k sebe. Zovrel ju v náručí a pozrel sa jej do očí,
ktoré čakali na odpoveď. „Je tvrdohlavý a neverí, že tie listiny o vlastníctve
pozemkov sú pravé.“
„Takže?“
spýtala sa a pohladila ho rukou po hrudi.
„Neviem
čo urobí, ale ak sa o čokoľvek pokúsi...“
Brittany
mu rýchlo na pery vtisla láskavý bozk a potom sa usmiala. „Radšej na to ani
nemyslime, dobre?“
Prikývol
a Brittany sa zošuchla k nemu. Rukou ho objala okolo hrudi a on ju svojou
obkolesil okolo pliec. Nosom sa zaboril do jej vlasov a na chvíľku zostali
úplne ticho. Nehybne ležali v objatí a obaja nad čímsi premýšľali.
Brittany
sa odrazu opýtala: „A čo chcel Benjamin oznámiť?“
„Náš
Ben,“ začal s povzdychom, „si nablízku kúpil dom a chystá sa oženiť.“
„Vážne?!“
opýtala sa pochybovačne.
Derek
prikývol a povedal: „Hodlá do rodiny priviesť jednu priateľku mojej sestry.“
„Hádam
nie slečnu Montgomeryovú?“
„Presne
tú,“ potvrdil a stiahol obrvy. „Poznáš ju?“
„Vinie
nás zoznámila. Ale,“ zaškerila sa a oprela sa bradou do jeho hrude, „nesnažil
sa ju presvedčiť, že je upír?“
Derek
sa zasmial a opýtal sa: „Vinie ti to hovorila?“
„Áno,“
povedala veselo.
„Zrejme
si už nemyslí, že by z nej mal chuť vycicať krv. Bude mu stačiť toto,“ povedal
s tak vášnivým úsmevom, že ihneď prišla na to, čo má v úmysle.
Nestihla
ho zastaviť a už jej maznal pokožku na krku. Chvíľku mu to dovolila a potom ho
odtisla a povedala: „Zajtra si budem musieť obliecť šaty s golierikom.“
„Alebo
nevyjdeme z postele,“ navrhol s nevinným úsmevom.
Brittany
sa zasmiala a znovu ho objala. Lepšie sa k nemu pritisla a zavrela oči. Nechala
ho aby ju prstami jemne hladkal po pleci a o malú chvíľku pri ňom zaspala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára