Prekliaty zvodca - 17. kapitola

17. kapitola

Gilbert otvoril dvere na Edwardovej izbe a pozrel sa na spiacu dvojicu. Pousmial sa a potichu dvere zatisol. Potočil hlavou a prezrel si Dereka, ktorý sedel na pohovke neďaleko kozuba, hlavu mal zaklonenú a rukou objímal Brittany. Hlavu mala položenú na jeho hrudi a rukou ho obkolesovala okolo hrudi. Sukňa sa jej vláčila po zemi a pokojne si odfukovala, tak ako aj Derek.

Gil sa pozrel na Edwarda, ktorý ležal v posteli a hlavu mal otočenú do strany. Podišiel k nemu a nahol sa. Opak dlane priložil k jeho čelu a spokojne sa usmial.

„Pašák,“ pošepol a vystrel sa. Derek sa pohmýril a po hlbokom nádychu otvoril oči.

Zodvihol hlavu a zakňučal. Rýchlo pri rukou prešiel po zátylku a pozrel sa na Gila. „Ako mu je?“

„Nemá teplotu,“ povedal spokojne a smutne stisol pery. „Mrzí ma, že som prišiel až teraz.“

„Aj keby si prišiel včera, nebol by si tomu zabránil,“ odvetil a prezrel si Brittany. Stíšil hlas a opýtal sa: „Kde ste sa tak zdržali?“

Gil očervenel a povedal: „V krčme.“

Derek prikývol a povedal: „Rátal som s tým, keďže ti spoločnosť robil Ben.“

„Ako sa to stalo?“ opýtal sa a ustarane si prezrel bratove obviazané rameno.

Derek sa pozrel do jeho očí a povedal: „Fred mal u seba priateľov.“ Gil si odfrkol a povedal: „Iste strieľali na všetko čo sa pohlo.“

Derek prikývol a zasupel: „Bol na čistine! Na našom pozemku! Toto mu neprejde!“

„Aj keby bol v jeho revíri, nemali čo strieľať bez toho, aby si boli istý, na čo poľujú!“ zvýšil hlas Gilbert.

Brittany sa pohla a Derek sa na ňu letmo pozrel. Potom sa zadíval na Edwarda a povedal: „Bude v poriadku.“

„Hej, o tom nepochybujem,“ povedal Gil veselšie. Nebolo to jeho prvé zranenie, a nemohli byť naivný a myslieť si, že je jeho posledné. Ale bolo to po prvý raz, čo bol v smrteľnom nebezpečenstve.

„A mama?“ váhavo sa spýtal Derek.

Gil pohodil plecom a povedal: „Teta Claire sa podujala na úlohu zlého posla. Dnes jej to povie.“

„Je mimo nebezpečenstva, hádam jej to pomôže k upokojeniu sa.“

Gil sa uškrnul a prikývol. Brittany práve otvorila oči a potichu sa spýtala: „Ako to vyzerá s pacientom?“

„Lepšie ako s jeho ošetrovateľkou,“ podpichol Derek a Brittany sa od neho odtisla.

Prehrabla si strapaté vlasy a ťažko si vzdychla. Derek zaškúlil a spýtal sa: „Zase ti je zle?“

„Prečo sa pýtaš?“ opýtala sa a stisla oči.

„Lebo si zelená, miláčik,“ odvetil sarkasticky. „Tá farba sa mi páči, ale netreba to preháňať.“

Brittany si stisla brucho a rýchlo zoskočila z pohovky. Rozbehal sa k nejakým dverám, ale Gil ju zastavil: „To je šatník.“

Otočila sa a s rukou na ústach vbehla do kúpeľni. Zabuchla za sebou dvere a obaja sa na ne pozreli.

Derek sa zamračil a vstal z pohovky so slovami: „Pôjdem do mesta.“ „Na čo?“ spýtal sa Gilbert.

Derek sa k nemu pozrel a nadvihol obočie. „Ale nič,“ hlesol a mávol rukou.

„A čo s Kirkahmom?“ spýtal sa Gil zvedavo.

Derek sa na neho zlostne pozrel a povedal: „Pohovorím si s ním. Ešte dnes!“

Brittany sa zadívala na jedlo, ktoré mala pred sebou už desať minút a stále sa ho nedotkla. Nebolo to preto, lebo by jej nechutilo. Ale bola zamyslená.

Nad čím premýšľa? Nad tým, či mu to povedať. Vie to celkom iste, už stihla prekonať prekvapenie, dokonca sa s tým vyrovnala a začala sa radovať. Myšlienka na to, že sa stane matkou ju naplnila radosťou, hoci si nebola istá, kedy a ako to povedať Derekovi.

Nechcela ho prílišne odpútavať od problému, ktorému sa venuje už tri dni. Stále naháňa Kirkhama. Chodí k nemu každý deň, ale komorník mu dá vždy tú istú odpoveď. Vraj odcestoval a netuší kedy sa vráti. Edwardovi je už dobre, dva dni pri ňom presedela Henriet. Jeden deň plakala a druhý deň sa hnevala, že jej to nepovedali hneď. Aj pri dnešnej večeri chýbala, robila mu spoločnosť.

Od stola už odišla aj teta Ophelia, ktorá sa rozhodla, že si ľahne o niečo skôr ako obyčajne. Aj keby si sadla do salóna, tak ako vždy by zadriemala v kresle. Vinie sa zhovárala s tetou Claire a Ben s Gilbertom rozoberali akési novinky, o ktorých sa Gilbert dočítal v novinách. Tí dvaja mali medzi sebou nejaké tajnosti, stále kamsi odchádzali a niečo preberali, no akosi to nikoho nezaujímalo. Keď budú chcieť, povedia im o čo ide.

Myslela si, že ju nikto nepozoruje, ale opak bol pravdou. Derek sa zhlboka nadýchol a vážne povedal: „Čím je víno staršie, tým je lepšie. Ale obávam sa, že o kurčati to neplatí, drahá.“

Brittany sa na neho rýchlo pozrela a zaklipkala očami. „Prosím?“ Derek sa kúzelne usmial a spýtal sa: „O čom premýšľaš?“

„O... o plese. Bude už tento týždeň a je potrebné toho veľa pripraviť,“ zahovorila šikovne.

Derek poklepal prstami po stole a nahnevane sa spýtal: „Nemáš v úmysle mi niečo povedať?“

„Áno,“ povedala a Derek sa na ňu zvedavo pozrel. „Videla som ten darček pre Vinie,“ usmiala sa a stlmila hlas, „vybral si dobre.“

Derek prižmúril oči a spýtal sa: „To je všetko?“

„Všetko,“ odvetila sucho a odtisla stoličku. „Prepáč, idem si ľahnúť.“

Derek otvoril dlaň a láskavo sa usmial. Brittany stisla pery a rýchlo vyšla z jedálne, bez toho, aby si to niekto iný všimol. Ponáhľala sa do izby, chcela sa do nej zavrieť a v tichosti premýšľať o tom ako mu to povedať. Bude vôbec rád, že je tehotná?

Pohladila sa po brušku a s úsmevom si predstavila ako láskavo sa staral o raneného brata. Ak by ich bábätku venoval každý deň len jeden úprimný úsmev, bola by šťastná. Ale, môže muž milovať dieťa, ak nemiluje jeho matku? Lámala si nad tým hlavu aj keď vstúpila do izby.

Len čo zavrela dvere, uvidela na vankúši malý balíček. Bol zabavený v krásnom papieri a previazaný mašličkou.

Darček?! Nemohla tomu uveriť a plná očakávaní priskočila k posteli. Vzrušenie z nečakaného daru ju donútilo zadržať dych, keď potiahla mašličku. Stuha padla na posteľ a ona odbalila papier. Keď vytiahla darček, takmer zamdlela.

Vyvalila oči na hebké vreckovky s nádhernou čipkou okolo.

Ruky sa jej zachveli a v hrdle mala odrazu obrovskú hrču. Dvere na izbe sa otvorili a ona sa pozrela na Dereka. Vošiel a spýtal sa: „Páči sa ti darček?“

Brittany stisla oči a spýtala sa: „Prečo si mi dal vreckovky?“

Derek prišiel k nej a spýtal sa: „Prečo si mi to nepovedala?“

Výčitka? Otvorila oči a prikývla. V jeho očiach boli náznaky hnevu. „Ako si na to prišiel?“ spýtala sa ho roztraseným hlasom.

Derek nadvihol kútik úst a povedal: „Všimol som si tvoje zmeny nálad. Potom ranné nevoľnosti a nechuť do jedla. Od raňajok si už dvakrát utiekla akoby som ti povedal niečo odvážnejšie než obvykle. A už dva týždne ti mešká cyklus.“

Brittany sa na neho prekvapene pozrela a celá sa zapýrila. „Ako vieš...“

Derek sa k nej nahol a zmyselne pošepkal: „Všímam si, miláčik.“ Zadržala dych a pozrela sa mu do očí. Znovu sa vystrel a prísne sa opýtal: „Prečo si mi tajila, že si tehotná, Brittany?!“

Pozrela sa na posteľ a pošepkala: „Neviem.“

„Neviem,“ odfrkol posmešne. „To je veľmi jednoduchá odpoveď!“ Otočil sa a prudko vykročil ku dverám. Zastavil sa pri stole a čosi schmatol do ruky. Potom prišiel ku dverám a otvoril ich so slovami: „Ak budeš vedieť odpoveď nájdeš ma v izbe naproti.“

Zabuchol ich za sebou a Brittany s tichým stonom klesla na posteľ. Pevne v rukách stisla vreckovky a po líci jej stieklo pár sĺz. Mala pocit, že jej roztrhne srdce, celá sa chvela a mala chuť okamžite mu povedať pravdu. Pravdu o tom, že sa mu to jednoducho bála povedať. Smrkla a potom si utrela slzy.

Nebudem plakať! Odložila vreckovky na nočný stolík a prezliekla sa do nočnej košeli. Odhrnula perinu a pozrela sa na posteľ. Nie, ešte nejdem spať, povedala si a vykročila k písaciemu stolu. Pozrela sa naň a zamračila sa.

Kam som ho dala? Otvorila zásuvku, potom druhú a aj tú na opačnej strane. Prudko sa vystrela a v duchu zastonala.

Dvere na izbe sa pomaly otvorili. Dnu nazrela Brittany a pozrela sa po nej. Bolo v nej chladno, v kozube sa nekúrilo. Žiadna svieca nebola zažatá a záves bol odtiahnutý. Aspoň tak sa do izby dostalo trošku svetla.

Vošla a dvere potichučky zatisla, aby Dereka nezobudila. Podišla k malej posteli a uvidela ho. Ležal na vankúši, oči mal zavreté a vedľa neho bol jej denník. Z druhej strany sa k nemu dostať nedalo, lebo posteľ bola opretá do steny. Stisla pery a opatrne pristúpila bližšie, aby sa mohla nahnúť ponad Dereka a vziať si ho.

Nevedela či si niečo čítal, ale ak nie a má to v pláne ráno, zabráni mu v tom. Oprela sa do posteli a načiahla ruku. Nedosiahla ho, a tak sa zlostne pozrela na Dereka.

Doparoma, prečo si taký obrovský?! Nahla sa ešte o kúsok viac, ale nešlo to. Nezostalo jej nič iné, iba si vykasať nočnú košeľu a kľaknúť si na posteľ. Urobila to a nahla sa. Očami sa na okamih zastavila na mieste poniže Derekovho pása. Zapýrila sa a rýchlo sa pozrela na denník.

Už ho mala na dosah ruky, keď ju vtom Derek schmatol za rameno a silno ju potiahol cez seba. Brittany sa zľakla, ticho zhíkla a Derek ju položil na posteľ. Vymrštil sa nad ňu a obe ruky jej zatlačil do vankúša.

„Vedel som, že prídeš,“ povedal s úsmevom a Brittany sa zamračila. „Ukradol si mi denník!“ zaškrípala zubami a mykla sa.

„Chceš mi nahovoriť, že si prišla len preto?“ spýtal sa šibalsky.

„Okamžite ma pusti!“ prikázala a znovu sa silno trhla.

Derek zacmukal a povedal: „Miláčik, nebojuj so mnou. Ešte ublížiš nášmu anjelikovi.“

Komu?! Och nie, pomôžte mi niekto! Ten jeho prekliaty úsmev!

Nahol sa k nej a pobozkal ju na líce. Potom ju začal bozkávať na ústa, len opatrne, akoby jej naozaj nechcel ublížiť. Pustil jej ruky, zrejme sa nebál, že mu ujde, lebo ho začala bozkávať rovnako túžobne ako on ju. Zacítila ako rukou nadvihol jej negližé, celým telom jej prebehol chlad.

Zachvela sa a Derek položil svoju žeravú dlaň na jej bruško. Usmiala sa, keď ju po ňom jemne pohladil. Potom jej nočnú košeľu vyhrnul vyššie, znovu pocítila chlad. No len čo jej Derek vtisol na bruško horúci bozk, zastonala od vzrušenia. Derek sa však nikam neponáhľal, mal v úmysle provokovať ju a dráždiť až kým bude vládať.

Už teraz mal chuť vziať si ju a zahriať jej telo, ale udržal sa. Dlho sa pohrával s jej perami, ku ktorým sa vrátil, len čo ju úplne dostal z negližé.

Brittany to už nevydržala a prerývane pošepla: „Zahrej ma.“

Derek sa usmial a ďalej maznal pokožku na jej krku. „Je ti zima?“ spýtal sa naklonený k jej uchu.

Brittany sa mu pozrela do očí a konečne pocítila, to po čom tak dlho prahla. Znovu bola jeho, a tak zmyselne povedala: „Už mi je teplejšie.“

Derek sa viac neovládal. Miloval sa s ňou vášnivo a dlho. Po kratučkom bozku sa uložil k nej a silno ju k sebe privinul.

Brittany si vydýchla a pošepla: „Prepáč mi.“

Zavrel oči a udýchane sa spýtal: „Prečo si mi to tajila?“

„Lebo som sa bála, že nebudeš rád.“

Derek sa nežne usmial a pozrel sa na jej krehké oči. Prešla prstom po jeho brade a pousmiala sa. Derek zacmukal a s obrovským úsmevom povedal: „Už teraz milujem to malé.“

Miluje? V očiach sa jej zaleskli slzy. Miluje ich dieťa. Mala by plakať od šťastia. Ale ona? Rozplakala sa, pritisla sa k jeho hrudi a vzlykala, lebo... lebo nemiluje aj ju.

Derek sa zasmial a pohladil ju po chrbte. „Miláčik, čo sa ti stalo? Denník som nečítal, ak ti ide o to,“ dodal upozorňujúco.

Ona smrkla a horko povedala: „Nevšímaj si ma, som precitlivená.“ Derek ju pobozkal do vlasov a počúval ako sa pomaly upokojuje. Onedlho už spala v jeho náručí, no líca mala stále skropené od nedávno vyronených sĺz. S úsmevom pozoroval jej tvár a keď sa pozrel na jej pery, usmial sa viac.

Jemne ju pobozkal a pošepol: „Milujem ťa.“