Prekliaty zvodca - 7. kapitola

7. kapitola

Claire sa pozrela na svoju sestru, Opheliu, a prekvapene sa opýtala: „Kedy ste pricestovali?“

„Včera v noci,“ povedala s povzdychom a zišla po schodoch k nej. „Cesta v koči bola pre mňa únavná. Hneď som si ľahla a zaspala som ako drevo. Ale Edward,“ pohodila rukou s unavenou grimasou, „ten sa pridal k svojim bratom, ktorí večer popíjali.“

„Čože?!“ zdesene z nej vyletelo.

„Nie,“ potočila hlavou, „jemu iste nedovolili piť. Má len pätnásť,“ dodala presvedčene.

„Áno, asi máš pravdu. Derek zostal s Gilom po večeri v salóne, aby sa pozhovárali o nejakom obchode, kvôli ktorému bol mimo Londýna,“ povedala a Ophelia si ju podozrievavo premerala.

„On cestoval? Veď má dnes sobáš! Či nie?“ spýtala sa priam panicky.

„Iste, iste, ale bol odcestovaný. Ani neviem kde vlastne a chuderke Henriet povedal, že sa vráti až v deň svadby.“

„To je celý on,“ hlesla teta Ophelia. „Je celučký po našom nebohom bratovi, nech mu je zem ľahká.“

„Keby ťa počul Derek, hneď by ti vyčítal tvoju poznámku,“ upozornila ju Claire s očami upriamenými na schody.

Na nich sa zjavila Vinie v krásnych šatách belaso modrej farby, a tak sa uveličene usmiala.

„Virginie! Ty si ale krásna! Si družička?“ zvedavo sa spýtala teta Ophelia, ktorá obyčajne šetrí slovami chvály. Ale aj ju asi dojímala táto nečakaná svadba.  

Vinie prikývla a povedala: „Budeme dve. Ako som sa dopočula, Brittany má mladšiu sestru, a aj ona má takéto šaty.“

„Brittany?“ nechápavo pošepla Ophelia.

„Derekova nevesta,“ nevrlo povedala Claire a potočila hlavou.

Ophelia sa trochu pousmiala a spýtala sa: „A kde máš bratov?“ „Viem ja?“ spýtala sa ľahostajne a vykročila ku komorníkovi, ktorý sa o čomsi zhováral s kočišom.

V dome bol zhon už od skorého rána. Henriet sa rozhodla, že po sobáši bude v dome slávnostný obed, s ktorým bolo množstvo práce. Komorník mal za úlohu zohnať niekoľko mladých dievčat, ktoré by sa postarali o obsluhovanie hostí a prípravu izieb. Okrem toho dostal len včera dôležitú úlohu priamo od Dereka, ktorá sa týkala svadobného koča.

„Virginie je už ako jej bratia,“ zafrflala Ophelia. „A to nepreháňam! Každým dňom sa jazykom ponáša na nich.“

„Stále si z teba uťahujú?“ spýtala sa s úsmevom.

Vedela ako to jej staršia sestra nenávidí. Je starou dievkou, už ich brat jej vyčítal, že sa nevydala. Nemala núdzu o nápadníkov, takmer po kolenačky ho chodili prosiť aby im ju dal za ženu. Bola krásna a mnoho zo starých čias mladosti jej zostalo dodnes. Len jej tmavé vlasy pretkávajú jemné šediny a na čele má pár vrások. Ale nech by ju žiadal hoci sám kráľ, ona by sa nevydala. Jednoducho to neprijala ako jediné smerovanie jej života a nikto s tým nič neurobil.

Dnes je z nej trochu panovačná a nevrlá teta, ktorá len málokedy rozozná žart od urážky.

„Nemám deň pokoja! Ale Gil je oveľa tichší ako to bývalo kedysi. A na Dereka sa pre jeho šarmantnosť ani nedá hnevať. No najviac ma vytáča práve tvoj syn, keď k nám neohlásene zavíta! Kde vôbec je?“ spýtala sa a obzrela sa okolo.

Claire sa škaredo zamračila a povedala: „Netuším. A nehádž vinu ma hlavu môjho chlapca! Ben je k tebe vždy slušný!“

Ophelia si odfrkla, čo už ona o tom môže vedieť, keď do Kentu takmer nikdy nechodí, nie to vtedy keď je tam jej ubehaný syn!

„Ako vyzerám?!“

Obe sa s úsmevmi pozreli ku schodom, po ktorých doslova zletel Edward.

„Najmladší Watlington,“ vzdychla si Claire. „Dlho som ťa nevidela. Ale...“ prekvapene sa pozrela na jeho vrkoč. „Čo to máš s vlasmi?! Toto ti matka dovolila?!“

„Nemala som na výber,“ ozvala sa Henriet a smrkla. „Moji synovia ma nikdy neposlúchali. A ja som ich celé roky kŕmila, hojdala na kolenách a utierala im nosy, keď mali chrípku,“ dodala plačlivo. „Mama, veď ty sama si mi povedala, že sa mi to hodí,“ povedal Ed a vypol hruď. „A veru, pristane mi to. Už mám pätnásť, musím sa nejako dostať do povedomia dievčat, nie?“

„Počujete to?!“ zvolala Henriet a zahnala sa na neho vreckovkou. „To je zlý vplyv jeho bratov!“

Edward sa so smiechom uhol a vybehol von. „A Vinie? Už tu bola?“ opýtala sa ich.

„Aj ona išla von,“ povedala Claire a otočila tvár ku Gilbertovi, ktorý k nim s úsmevom prichádzal.

„Gil, kde máš brata?“ spýtala sa mama prísne a konečne si dala vreckovku do rukáva.

„Onedlho bude hotový.“

„Aby nemeškal!“ upozornila Ophelia a nasadila si klobúčik.

„Nebojte sa, budeme tam včas. My dvaja pôjdeme na koňoch,“ povedal a mama sa zarazila.

„Nejde v koči?!“

„Nie, choďte na pred,“ povedal a s úsmevom im podržal dvere. Všetky so šomraním vyšli von a on si vydýchol. Zavrel dvere a pozrel sa ku schodom. „Môžeš, vzduch je čistý!“

Derek prišiel ku schodom a ešte po schádzaní do haly si napravil manžetu na rukáve. „Ďakujem, že si ich dostal z  domu. To smoklenie a objímanie by som neprežil,“ zašomral a Gilbert mu venoval chápavý pohľad.

Derek roztvoril náruč a spýtal sa: „Ako vyzerám?“

„Pravdu?“

„Nie, prosím,“ začal prosíkať, „ušetri ma kritiky aspoň v tento výnimočný deň a pochváľ ma.“

Gilbert sa zarehotal a s točením hlavy mu pritiahol šatku pod krkom. „Vyzeráš skvelo. Ako pravý ženích.“

„Koľko falošných si videl?“ spýtal sa svižne a Gil sa pousmial.

„Vieš, stále uvažujem, či nemáš pocit, že ideš na pohreb a nie na svadbu.“

„Prečo?“ spýtal sa a so záujmom sa pozrel do jeho očí. Boli oveľa tmavšie ako tie jeho, Derek ako jediný zdedil oči po otcovi, svetlé. Tá farba patrila do Watlingtonskej rodiny, a na veľký smútok ich matky, ju zdedil iba on, spomedzi jej štyroch detí. Ostatné majú farbu očí po nej.

Gilbert sa na neho smutne pozrel a povedal: „Lebo sa ženíš z donútenia.“

„Nie je to donútenie,“ povedal a naširoko sa usmial. „Je to zo zvedavosti. Toto manželstvo je pre mňa výzva!“ dodal nadšene.

„A nie pasca? Vieš, že matka ti z neho dovolí vycúvať,“ upozornil ho a Derek prikývol.

„Neviem prečo, ale láka ma predstava manželského života s takou nedobytnou ženou ako je Brittany.“

„Nerozumiem,“ povedal a stisol pery.

Derek sa skutočne prefíkane usmial a spýtal sa: „Teba by nelákalo pokúšať a zvádzať vlastnú manželku?“

„Aj tak stále nerozumiem,“ povedal s povzdychom. Prečo by ju mal nejako zvádzať, ak už raz bude jeho zákonitá manželka?

„Brittany Grainová je žena ako nijaká iná. Vieš, ona si vymyslela, že naše manželstvo bude čisto formálna záležitosť.“

„Čože?!“ zvolal so smiechom. „A ona si myslí, že jej dáš pokoj? Alebo... nepáči sa ti?“

„Nie som impotent,“ zasipel a náhle sa zase oslnivo usmial. „To ti hovorím, Gil! Alebo ju do mesiaca získam, alebo sa obesím. Fakt, ja sa obesím. Iste to bude menej bolestnejšie ako umrieť z nenaplnenej túžby.“

Gilbert sa zarehotal a bratsky ho tľapol po chrbte.

Hilary nazrela do sestrinej izby a spýtala sa: „Čo to robíš?“

Brittany zabuchla zásuvku na nočnom stolíku a vytiahla odtiaľ nejakú knihu. „Balím si veci. Včera som na niečo zabudla, tak to dávam to kufra,“ odvetila a položila knihu na vrch už beztak plného kufra.

Hilary k nej podišla a zvedavo sa nahla. S otázkou prečítala: „Denník trpiacej manželky?“

Pozrela sa na sestru, ktorá prikývla a povedala: „Skončila som s písaním denníka, ktorý patril mladej slečne Grainovej. Teraz som si založila úplne nový! A dala som mu tento výstižný názov, hoci, mala som v zálohe viac. Ako by sa ti páčilo Denník ženy prekliateho zvodcu?“

Hilary pokrútila hlavou a povedala: „Mala by si zabudnúť na tieto nezmysli a pripraviť sa. Za necelú hodinu je svadba!“

„Už si ako mama!“ zazúrila.

„Ale mám pravdu! Nemáš na sebe šaty!“ povedala napajedene a pozrela sa po jej sukni, ktorú už našťastie natiahnutú mala.

„Čakala som na mamu. Kamsi odbehla a dušovala sa, že iba ona smie svoju dcéru pripraviť na tento veľký deň,“ zašomrala a vzala si z postele krásne vyšívaný korzet.

Natiahla si ho cez ramená a povedala: „Zapni mi ho.“

„Ako si želáte, madam Watlingtonová,“ povedala s posmeškom, po ktorom sa k nej Brittany zlostne pozrela ponad plece.

„Neuťahuj si! Nie je to od teba vôbec pekné, aby si vedela!“ „Uťahujem si z teba len preto, lebo si odporná k tomu úbohému mužovi,“ povedala a poriadne jej stiahla korzet, po čom Brittany prišla o dych. „Neberieš do úvahy to, že aj on si na krk uviaže niekoho, koho vlastne nechcel!“

„Hilary, ty sa ho zastávaš!“ zvolala pobúrene a ona si odfrkla.

„Mne sa páči.“

„Tak sa za neho vydaj ty! S radosťou ti to miesto prenechám!“

Hneď ako to povedala, prenikla ju priam úzkosť. Keď si predstavila, že by sa to stalo, že by skutočne bola na jej mieste, takmer ju zatriaslo. A necítila by sa tak len vtedy, keby si vybral jej sestru. Dobre vedela, že už len pomyslenie na to, že by kráčal k oltáru s inou, ju privádzalo do šialenstva. A nevedela prečo.

Zaťato si sadla pred stolík so zrkadlom a Hilary sa spýtala: „To sa ani trošku netešíš?“

Brittany spustila plecia a s jemným úsmevom sa k nej pozrela. „Ale iste. Veď ma poznáš, veľa kriku pre nič.“

Hilary sa radostne usmiala a Brittany po nej prebehla zadumaným pohľadom. „Kto vyberal tie šaty?“

„Madam Watlingtonová!“ ozvala sa mama od dverí. „Nie sú božské? Stretla som sa s ňou a prebrali sme to. Hilary a jej dcéra, Virginie, ti budú družičky.“

„Má dcéru?“ spýtala sa Hilary nadšene.

„Je od teba o dva roky staršia. Okrem nej a Dereka má ešte dvoch synov.“

„Idem do početnej rodiny,“ poznamenala Brittany a znovu sa zvrtla k stolíku.

„Idem dolu, alebo ma potrebujete?“

„Nie, pokojne choď,“ povedala mama s úsmevom a Hilary vybehla na chodbu.

„Tak,“ vzdychla si, „a teraz naša nevesta.“

„Urobíš mi účes?“ spýtala sa a mama s dojatím prikývla.

Začala jej vlasy pomaly rozčesávať a popri tom spomínala: „Vždy keď sme sa chceli o niečom vážnom porozprávať, ty si sa posadila pred zrkadielko a ja som ti česala vlasy.“

„Vtedy sme boli samé,“ povedala Brittany súhlasne a začala sa pohrávať s ozdobnou sponou do vlasov.

„Vždy si sa pýtala na všetko čo si chcela vedieť. A ja som takto našla odvahu odpovedať ti.“

Brittany prikývla a s úsmevom pošepla: „O dievčenskom cykle.“

„A aj o prvom milovaní,“ povedala a zhlboka si vzdychla. „O čom budeme hovoriť dnes?“

Brittany sa na chvíľku zamyslela a potom sa uprene zadívala do zrkadla, v ktorom videla jej čakajúce oči.

„Ako zistím, že som sa zamilovala?“

„U teba nie je problém zistiť, že si zaľúbená, zlatko,“ povedala a zamračila sa. „Ty budeš mať problém si to priznať.“

Brittany sa pozrela do strany a povedala: „Nemôžem si priznať niečo, čo je len ilúzia.“

„Aká ilúzia?“ opýtala sa nechápavo.

Mykla plecom a povedala: „Je lepšie mať len ilúziu o láske, ak vieš, že ten druhý k tebe nikdy nepocíti to isté.“

Laura sa usmiala a dala jej bozk do vlasov. „Dcérka, vždy tu budem pre teba. Nech budeš čokoľvek potrebovať, daj mi vedieť. Pri najhoršom pošlem otca s pištoľou!“ dodala a obe sa hlasno zasmiali. Laura jej vypla vlasy nad ušami a ozdobila jej ich krásnou sponou z bielych kvetov.

„Myslím, že si hotová,“ povedala a Brittany vstala.

Rýchlo ju objala a šeptom sa jej poďakovala za všetko čo pre ňu urobila. Laure do očí vyhúkli slzy, ale rýchlo to prekonala smiechom. Potom jej dala do ruky kytičku z ružových kvietkov a Brittany vyšla z izby.

Na schodoch sa zastavila a nádherne sa usmiala na otca a strýka, ktorí užasli. „No, niet pochýb, že si tá najkrajšia nevesta pod...“ strýko šibol pohľadom k oknu a potom sa usmial, „pod mrakom.“ „Ďakujem,“ povedala a vďačne sa usmiala.

Otec si ju dôkladne obzrel a spokojne prikývol. Mala nádherné šaty so širokou sukňou a vyšívaným korzetom, ktorý mal odvážny výstrih. Ramienka jej jemne padali z pliec a na rukách mala rukavičky. Bola okúzľujúca a len čo mu vložila ruku do dlani, pošepol: „Si ako princezná.“

Brittany mu dala bozk na líce a spýtala sa: „Už sa na mňa nehneváš?“

„Už som sa hneval na dva roky dopredu, viac sa nebudem,“ povedal s humorom, ktorý aj na jej perách vyčaril blažený úsmev.

Spokojne si vzdychla a chytila sa jeho ramena.

Brittany sa ešte nikdy necítila taká bezmocná. Nedokázala ustáliť svoje pocity, striedali sa jej tak rýchlo, že len čo si stihla uvedomiť aký pocit ju prenikol, už aj ho vystriedal iný. Začalo sa to napätím pri vstúpení do kostola.

Kŕčovite zvierala otcovo rameno, sledovala Hilary a Vinie, ktoré išli pred ňou a na zem sypali lupene bielych ruží. Prehnané?

„Na čo je Ethanovi v záhrade toľko kvetov ak ich nemá kde využiť?!“

Jej matka to touto vetou odsúhlasila sama sebe a Hilary bola nadšená. Ona dokonca navrhovala, aby ich sypali na mladomanželov len čo vyjdú z kostola, ale toto rázne zamietla Brittany a aj otec sa k tomu vyjadril dosť odmietavo. Pre neho boli podobné prejavy radosti zrovnateľné s cirkusom, ktorý neznášal.

Druhým pocitom, skutočne oprávneným, bolo užasnutie, ktoré jej spôsobil pohľad na Dereka. V čiernom, slávnostnom obleku, so zlatou vestou a nádherne bielou šatkou pod krkom, v ktorej mal sponu ladiacu s manžetovými gombíkmi, pôsobil ako Eros, ktorý zletel z Olympu, aby ju trafil svojím šípom.

A tým šípom bol jeho zmyselný úsmev, ktorý jej daroval len čo mu vložila ruku do otvorenej dlane. Počas obradu cítila nervozitu, takmer sa chvela, bála sa, že nebude vedieť ani len odpovedať, keď sa jej kňaz opýta, či si tohto muža vezme.

No len čo sa jej to spýtal, odpoveď z nej vyletela, akoby ju skutočne trafil nejaký šíp. Až sa zapýrila, čo si nanešťastie všimol Derek a počas obradu, ktorý pokračoval ďalej, jej pošepkal: „Som zvedavý aký odtieň budeš mať na tvári po bozku, keď už teraz si červená, miláčik.“

To oslovenie si mohol odpustiť, pomyslela si, hoci sa jej pri pomyslení na bozk zachvelo srdce. Možno sa to isté stalo aj Derekovi, pomyslela si, keď sa na ňu jemne pousmial, len čo mu kňaz dovolil pobozkať nevestu, teda ju. V dlani jemne ukryl jej rozpálené líce a ona si jeho sladký bozk vychutnala so zavretými očami.

Hneď ako vyšli z kostola a prijali niekoľko gratulácií, cítila sa trápne. Každý, bez ohľadu či to bol člen jej alebo jeho rodiny, im prial šťastie, veľa lásky a niektorí už mysleli aj na kopu detí. Pri týchto gratuláciách bola iste ešte červenšia a jej zahanbeniu pridal aj Derek, ktorý radostne hlesol: „Budem sa snažiť.“

Snažiť?! O čo sa tento prekliaty chlap chce snažiť?! Ak chce mať deti, tak len mimomanželské! Ach, dopekla! Mala by som napísať nejakú zmluvu a dať mu ju podpísať, pomyslela si, len čo sa po nej pálivo pozrel.

Po gratuláciách ju Derek doviedol ku krásnemu koču, ktorý vraj prenajal, len na túto príležitosť. Ak boli lupene ruží okázalé, tak toto bolo pompézne! Bol biely, celý vyzdobený a ťahali ho štyri biele kone. Zostala v pomykove a striasla sa pri pomyslení na to, že s ním pôjde v koči sama. Našťastie sa tak nestalo a išli s nimi ich veselé družičky, ktoré sa stihli spriateliť.

„Kto vzal tvojho koňa?“ spýtala sa ho sestra.

Derek ledva odtrhol pohľad od svojej manželky a s úsmevom povedal: „Prejavil som dôveru v nášho mladšieho brata. Hádam sa nezabije.“

Škálu jej pocitov však ani zďaleka nevyčerpala. Po vstupe do domu, kde sa už zhrnula celá rodina, cítila beznádej. Všetci sa veselo bavili, každý chválil jedlo, muži im pripíjali a ich matky nerozoberali nič iné, len budúcnosť ich detí, ktorú si jasne vykresľovali.

„Ich deti budú iste krásne,“ smrkla madam Watlingtonová a Brittany prevrátila očami.

Začínala sa cítiť zúfalo, najmä po tom, čo si k nej sadla teta Ophelia, ktorú jej Derek narýchlo predstavil ešte pred kostolom, a šepky sa spýtala: „Ste tehotná, dievčatko?“

Najskôr chcela vykríknuť, že je to omyl a vôbec sa na svet nechystá dedič Watlingtonovského impéria, ale ovládla sa. Jemne sa usmiala a povedala: „Nie, nie som tehotná.“

„Nebojte sa, moja milá,“ poklepala ju po ruke a stíšila hlas, „iste čoskoro budete.“

Brittany sa falošne usmiala a potočila hlavou. Netušila či si niekedy aspoň jeden z týchto ľudí uvedomí, že toto manželstvo je už teraz odsúdené na záhubu.

Brittany jemne odsunula záclonku, ktorá prekrývala jedno z drobných okien priestrannej spálne. Nie je v nej po prvý krát. Presne v tejto izbe sa začalo jej utrpenie. Áno, nie je na to výstižnejšie slovo, lebo vedela, že pri takom zvodnom a prefíkanom mužovi, bude trpieť. Nebála sa jeho kriku, alebo nebodaj bitky, či nejakého ponižovania. Ona sa bála pravého opaku. Jeho divokých očí, podmaňujúceho hlasu, nežných pier a vášnivých poznámok, na ktoré si dokonca začína zvykať.

Za oknom sa už zotmelo, sledovala strýka Ethana, ktorý to s pitím trochu prehnal, a tak ho Gil spolu s jej otcom niesli do koča. Stisla pery a usmiala sa, keď uvidela ako jej mama točí hlavou a dohovára mu, hoci si zajtra nebude nič pamätať. Videla aj Vinie a jej sestru, ktoré sa dokonca objali, aby sa rozlúčili.

Zdalo sa, akoby ich rodiny boli predurčené na to, že sa stretnú. Len čo koč odišiel, obrátila sa od okna a pozrela sa na pripravenú posteľ. Manželská, bŕ! Až ňou zalomcovalo, keď si uvedomila, že bude nútená prespať s tým čertovským chlapom v jednej izbe a v jednej posteli. Ale prečo vlastne? Na niečom sa dohodli!

Derek otvoril dvere a Brittany spustila hašterivým tónom: „Prečo sme v tejto izbe?“

Derek sa usmial a spýtal sa: „A v ktorej by si madam Watlingtonová želala stráviť svoju svadobnú noc?“

„V nejakej, kde je posteľ pre jedného!“

„Máš úplnú pravdu,“ prikývol, „táto je pre nás priveľká, aj tak budeme po celý čas v objatí.“

Brittany bezmocne spustila ruky popri tele a pokrútila hlavou. „Na niečo podobné ani len nepomysli!“ zavelila.

„Hm,“ usmial sa od ucha k uchu, „neskoro. Myslím na to už dosť dlho, láska.“

„A nevolaj ma láska!“ okríkla ho a schmatla do ruky negližé, ktoré mala vystreté na posteli. „Neznášam to!“ dodala so škrípaním a prudko otvorila dvere do kúpeľne.

„Ideš sa okúpať? Počkaj na mňa!“ zvolal a vyceril na ňu zuby. Brittany len zavrčala a zabuchla dvere. Derek sa musel zasmiať nad jej pokusom o zneškodnenie jeho túžby po nej. Nemohol sa tomu ubrániť, no chcel byť trpezlivý. Musel uznať, je veľmi dobrá v jeho odháňaní. Ale, nepomôže jej to.

Rýchlo sa povyzliekal, všetky veci nechal pohodené na mohutnom kresle pred kozubom a len v spodných nohaviciach sa šuchol pod prikrývku. Hoci tušil, že sa mu ju nepodarí zlákať do svojho náručia tak rýchlo, predsa len v sebe živil maličkú nádej, že sa mu taký triumf podarí.

Ale musím vydržať! Nič nesmiem unáhliť! Ruky si dal za hlavu, uvoľnil sa a s úškrnom sa pozrel na dvere kúpeľne, ktoré sa čochvíľa otvorili.

Prebehol očami po Brittany, ktorá nesmelo vkročila do izby, vo svojej ružovkastej nočnej košieľke. Hoci bola dlhá a mala na sebe nespočetné množstvo volánikov, aj tak sa cítila nahá. Látka bola tenká, výstrih už nemohol byť hlbší a keď si uvedomila, že si má takto ľahnúť k Derekovi, dostala strach. Z neho? Nie, zo seba.

Derek sa pohmýril, nutkanie pobozkať ju a vtiahnuť do postele, bolo odrazu veľmi silné. Musel na to aspoň na chvíľku zabudnúť, a tak sa dobiedzavo spýtal: „Nebojíš sa ľahnúť si ku mne?“

Nadvihla bradu a pristúpila k svojej strane posteli. „Kopeš?“ spýtala sa ironicky.

Derek sa zasmial a povedal: „Nie, spávam nahý.“

Brittany so zhíknutím odstúpila a šibla očami po jeho obnaženej hrudi. Derek sa zase schuti zasmial a sadol si. „Nehýb sa!“ zvolala a vystrela pred seba ruky.

„Chrobáčik, k tebe by som si nahý neľahol. Skutočne, mám nohavice.“

Brittany spustila ruky dolu a váhavo sa spýtala: „Prečo by si si ku mne neľahol nahý?“

Nadvihol kútik úst a povedal: „Lebo si mi povedala, že naše manželstvo je len formálne. Preto nemáš nárok vidieť čo i len kúsok z toho, čo ukrývam pod nohavicami. Alebo si medzičasom zmenila názor?“

Poriadne sa zapýrila a nasucho prehltla. Každé jeho slovo na ňu pôsobilo neuveriteľne zahanbujúco a nevedela čo so sebou.

Rýchlo si ľahla do postele a povedala: „Isteže sa nič nemení. Dnes sa nič nestane.“

„Ja som si hovoril to isté,“ povedal a obaja si ľahli na vankúše. „Vieš,“ začal jej veľkoryso vysvetľovať, „mám radšej keď je to spontánne, neplánované a prekvapivé. Nie naplánované.“

Brittany si odfrkla a poznamenala: „V ten večer si to iste plánoval.“ „Vtedy áno, teraz,“ potočil hlavou, „nie.“

Trošku sa nad tým zamyslel, hovoril celkom pravdivo, veď nepovedal, že  ju plánuje zviesť za jednu noc. Potom sa nadvihol na lakti a premeral si jej tvár. Ležala na chrbte, v rukách zvierala prikrývku a oči mala zabodnuté do baldachýnu. Počula, že sa trošku prisunul, prerývane sa nadýchla a pevne stisla pery.

„Ale táto teória ma privádza na myšlienku, že ak sme to ani jeden neplánovali, potom to znamená, že keby sa predsa len niečo stalo, tak by to bolo nečakané a spontánne.“

Prudko sa k nemu zvrtla a ostro povedala: „Ak sa ma pokúsiš dotknúť, vyškriabem ti oči!“

„Bože, prečo by si to robila?!“ zvolal prestrašene a Brittany sa bez slova otočila na bok.

V rukách stisla vankúš a zašomrala: „Spi!“

„A ty si myslíš, že sa to dá?“ spýtal sa jej trochu podráždene.

Mykla plecom a nepovedala ani jedno slovo. Derek sa prudko hodil do vankúša a vyfúkol.

Asi to bude ťažie ako som si myslel. Nie len získať ju, ale ovládnuť sa až do tej doby, kým mu nepodľahne. A ona? Alebo je taká dobrá herečka a svoje vášne dokonale skrýva, alebo ma skutočne nechce, vôbec ju nepriťahujem, čo bude skutočne obrovská prekážka.

Mal by som si začať chystať povraz!