Prekliaty zvodca - 5. kapitola

5. kapitola

Brittany chodila od jedného okna v izbe k druhému. Ruky si stále mydlila a hrýzla si do pery. Oči v jednom kuse upierala na nemilosrdné hodiny, ktoré práve  ukázali desať minút pred dvanástou. Pred osudnou hodinou H, hodinou smrti, hodinou zúčtovania...

Koľko prívlastkov sa dá prisúdiť tomu okamihu, ktorý si stále dáva za vinu. Nemohla sa zbaviť pocitu, že dnes pre jej chybu umrie niekto, kto jej bude chýbať.

Otec? Ten určite. Ale Derek Watlington? Prečo by jej chýbal on? Možno nie priamo jej, ale iste za ním bude smútiť jeho najbližšia rodina, ktorá ju bude preklínať za to, že neurobila niečo, aby tomu zabránila.

Do izby vošla Hilary a smutne povedala: „Otec a strýko práve idú do záhrady.“

„Naozaj?“ spýtala sa zúfajúc a znovu pribehla k oknu.

Uvidela ako idú po chodníku, súboj sa má konať o dvanástej, v strýkovej záhrade. Strýko Ethan držal v ruke škatuľku z tmavého, mahagónového dreva, v nej iste nesie nástroj otcovej pomsty, pomyslela si a prudko sa otočila.

Vykročila ku dverám a Hilary sa nechápavo opýtala: „Kam si sa vybrala?“ Sestra neodpovedala, len otvorila dvere a len čo vyšla na chodbu, zabuchla ich.

„Brittany!“ počula ako ju okríkla, no márne. Brittany sa dokonca rozbehla, po chodbe prebehla skutočne rýchlo, potom precupkala po schodoch, posledný dokonca preskočila a po doskoku na dlážku sa rozbehla ku dverám do záhrady.

Tie otvorila ešte prudšie ako dvere na ich izbe, vybehla na chodník a nadvihla si sukňu na svojich svetloružových šatách. Jej topánky klepotali po kamennom chodníčku, ktorý sa tiahol pomedzi vystrihané a zazelenané kríky.

Takmer nedýchala, keď uvidela v záhrade štyroch mužov. Bol tam jej otec, ktorý sa hrdo díval na Dereka. Ten si práve vytiahol pištoľ z rovnakej škatule, ktorú držal akýsi neznámy, mladý muž. Nápadne sa podobal na Dereka, až na jamku na brade a kratší strih vlasov. Napokon počula kýchnuť strýka a keď sa ešte viac priblížila, počula ako zahlásil: „Páni, chrbtami k sebe! Rátam do desať!“

Mám čas, idem práve včas, povzdychla si a keď strýko povedal jeden, zastavila sa.

„Dosť!“

Och, to bolo dramatické aj na mňa, pomyslela si zmätene, keď sa na ňu upriamili všetky pohľady.

„Brittany, vráť sa do izby!“ zavelil otec a zbraň stisol o čosi viac. „Ocko, nesmiem dopustiť niečo tak hlúpe ako je súboj pre niečo tak smiešne, ako je bozk!“ povedala rozzúrene a vykročila k nemu.

Derek sa úprimne zarazil a pošepol: „Bozk je pre ňu niečo hlúpe?“ „Kto je tá slečna?“ so záujmom, nespúšťajúc z nej oči, sa spýtal Gil. „To je tá,“ zvýraznil, „slečna, Gilbert.“

„Aha,“ hlesol chápavo a zároveň dosť zahanbene.

„Ide tu o teba! Tento muž dostal šancu, ktorú nevyužil!“ zahromžil a pohodil k Derekovi zbraňou.

„Takže si sa ho skutočne ešte raz opýtal, či si ma nevezme?“ spýtala sa pre istotu.

„Spýtal a on odvetil, že to neurobí! Tak čo mám robiť?!“ spýtal sa jej, ale bola si istá, že od nej nijakú odpoveď neočakáva. „A teraz choď stranou,“ povedal a surovo ju odsunul o dva kroky do strany.

„Ethan, rátaj ďalej!“

Derek prevrátil očami a otočil sa chrbtom, aby mohol pokračovať vo zväčšovaní vzdialenosti medzi ním a jej zlostným otcom.

Ethan prikývol a s plným nosom začal: „Dva, tri...“

„Počkať!“ znovu ho prerušila Brittany.

Derek spustil plecia a potichu zašomral: „Zdržovanie, toto jej ide bravúrne.“

Otec si niečo zahundral a ona rýchlo pristúpila k Derekovi, ktorý si dal ruku vbok a prižmúril oči. „Zdržujete,“ povedal s ľahkosťou, akoby mu bránila v niečom bežnom.

„Predlžujem vám život,“ zasipela.

„Och, nie,“ zasmial sa, „vy si myslíte, že prehrám?“ spýtal sa arogantne.

Bola by sa hnevala, skutočne bola, veď tým urazil a podcenil jej otca, ale jeho následný úsmev, od ucha k uchu, ju zarazil do zemi. Zadržala dych a Derek potočil hlavou.

„Ale nemusíte sa báť. Budem mieriť tak, aby som mu príliš neublížil.“

„Mám návrh,“ povedala sprisahanecky a stisla ho za rukáv.

Očkom sa pozrela na otca a strýka, ktorý ich pozorne sledovali. Upokojila ich úsmevom a potiahla Dereka do strany.

„Miláčik, toto mi pripadá ako jasná ponuka na nejakú vášnivú dohodu,“ povedal jej s veľmi noblesným tónom.

Na čo to ten chlap myslí, dopekla?! Prebehlo jej hlavou a nechápavo si prezrela jeho vábivý pohľad.

„Počúvajte ma!“ povedala naliehavo a pustila mu rukáv.

Derek sa naň pozrel a provokačne si po ňom prešiel rukou, tváril sa, že ho oprašuje a vystiera. To ju napálilo a nazúrene povedala: „Rozhodla som sa takto!“

„Aha, vy ste sa rozhodli sama,“ povedal ironicky a prikývol.

„Presne tak! Lebo s vami nie je rozumná reč!“

„Dajte rozumnú tému a ja sa rád pozhováram. Napríklad,“ nadvihol jedno obočie, „prečo bozk považujete za hlúposť? Je to veľmi dôležitá súčasť vzťahu...“

Brittany mu rýchlo rukou zakryla ústa, nevedela ako jej skrsol v hlave práve tento nápad, no nevidela iné východisko ako ho umlčať. Možno keby vedela strieľať, tak by mu vzala zbraň a umlčala ho tak, ale toto sa jej zdalo humánnejšie. Derek nadvihol obočie a s jej rukou na svojich ústach čakal, čo sa bude diať.

„Navrhujem toto,“ začala dôrazne, „vezmeme sa, budeme sa chvíľku tváriť, že je to v poriadku a potom všetkých presvedčíme, že to bola chyba. A požiadame o anulovanie manželstva.“

Derek jej ruku jemne odtisol a nahol sa k nej. „Nie.“

Otočil sa na odchod a po dvoch krokoch počul jej nechápavú otázku: „Prečo nie?!“

„Páni,“ vydýchol a obrátil sa k nej, „vy po mne azda túžite!“ zvolal objavne.

„Nikdy!“ zasyčala a šibla pohľadom po otcovi, ktorý po jeho poznámke očervenel po korienky svojich preriedených vlasov.

„Tak neviem o čo vám ide,“ hlesol.

Prišla k nemu a pošepla: „To ja neviem o čo ide vám. Prečo by sme to nemohli urobiť?“

Derek sa k nej naklonil a s veľkorysým úsmevom jej podal vysvetlenie: „Lebo v našej rodine sa rozvod  považuje za horšiu vec ako nemanželské dieťa. Skutočne, toto nepôjde. Ale dobrý pokus.“ Šintersky nadvihol kútik úst a šeptom dodal: „Chceli ste si užiť medové týždne a potom ma odhodiť ako nepotrebnú topánku, ale ja som vás prekukol.“

Brittany celá očervenela, toto skutočne nemala v úmysle! Teraz jej vyrazil dych s tou jeho domýšľavosťou. Najradšej by ho začala preklínať, ale nestihla to, lebo len čo sa vrátil k jej otcovi, ktorý bol už od zlosti takmer zelený, uvedomila si, že sa súboj predsa len uskutoční.

Och, Brittany, mysli! Čo urobíš? Čo spraviť?

„Pokračujeme! Štyri!“ znovu začal rátať.

Čas sa kráti, čo teraz?!

„Päť!“

Pozrela sa na Dereka, ale vyzerá úžasne v tom tmavomodrom obleku... Brittany, spamätaj sa konečne!

„Šesť!“

Prestúpila, po čele jej stiekol pot a celá sa zachvela.

„Sedem!“

Znovu sa pozrela na Dereka a potom zase na otca. Už mala pocit, že...

„Osem!“

To presne urobím, pomyslela si a zavrela oči.

„Deväť!“

„Je mi zle,“ povedala ticho, no dosť hlasno, aby ju započuli. Všetci sa na ňu pozreli a Brittany sa veľmi nemotorne zviezla k zemi.

„Ktorého z vás mám vyťahať za uši?! Ja, ktorá som vás porodila v hrozných bolestiach a teraz mi ani nedáte vedieť, či mám začať chystať pohreb!“

Henriet sa poriadne vyfúkala do vreckovky a Derek zavrel dvere.

„Nič sa nestalo.“

„Nič?“ spýtala sa usmoklene a obzrela sa k svojej švagrinej, ktorá podala slnečník komorníkovi. „Počula si to? Nič sa nestalo,“ vydýchla upokojene.

Teta Claire si premerala Dereka, ktorý si dal ruky za chrbát a spýtala sa: „Takže súboj nebol?“

„Nie, nebol,“ povedal s točením hlavy.

„Tak prečo ste sa nevrátil domov?!“ osopila sa na neho mama s jedovatým tónom.

Derek si vzdychol a s volaním o pomoc sa pozrel na brata, ktorý vyšiel z veľkého salóna. „Mama, teta, ja vám to vysvetlím.“

„Gil, Gil aspoň ty si mal mať toľko rozumu a súcitu a prísť mi povedať, že sa nič nedeje a nemusím sa báť!“ pokarhala ho matka a Gilbert jej ponúkol rameno.

Chytila sa ho a vykročili do salóna. Derek nasledoval tetu Claire, ktorá bola prílišne nabrúsená na to, aby prijala jeho rameno, tak jej ho ani neponúkol. Všetci vošli dnu a Henriet sa s fňukaním pozdravila: „Dobrý deň.“

Victor a Ethan sa hneď uklonili, obaja stáli pri kozube. Laura sa postavila z kresla, mala na sebe krásne, čierne šaty, tak ako aj tieto dve dámy, ktoré ticho čakali na nejaké vysvetlenie.

„Vitajte, vy musíte byť...“

„Dovoľte mne, madam Grainová,“ ozval sa Gil, videl, že Derek je mysľou inde. Ruky mal vo vreckách, stál pri dverách ako soľný stĺp a díval sa do zemi.

„Toto je moja matka, madam Henriet Watlingtonová.“

Henriet sa pousmiala a znovu si nos poutierala do skrčenej vreckovky. „A toto je moja teta, madam Nectonová.“

Claire sa chopila slova a povedala: „Stretávame sa za veľmi zvláštnych okolností.“

„Máte čistú pravdu,“ súhlasila Laura a všetky tri sa usadili na nádherné pohovky, blankytnej farby.

„Ale vysvetlite mi to,“ začala Henriet, stále plačlivo, „čo sa teda stalo, ak nebol súboj?“

Laura sa hanblivo usmiala a povedala: „Súboj sa začal, ale čosi ho prerušilo.“

„No toto, skutočne?“ spýtala sa Henriet a nádejne sa pozrela k synom.

Gilbert si vstal k bratovi, ruky si dal za chrbát a povedal: „Slečna Grainová omdlela.“

„Och, ale to je hrozné!“ prestrašene zareagovala Henriet.

„Nebojte sa, už sa iste prebrala. Nebýva jej zle, asi nejaká náhla nevoľnosť,“ povedala Laura a jemne jej stisla ruku, v ktorej kŕčovite zvierala vreckovku.

„Ale... ale z čoho?“ spýtala sa a smrkla.

Všetci sa ako na povel pozreli na Dereka, ktorý by si to ani len nevšimol. Ale Gilbert ho láskyplne udrel do boku lakťom, po čom rýchlo zodvihol hlavu. Prezrel si ich spýtavé pohľady a preglgol. Žiadnu paniku, pomyslel si a jemne, pomaly a nesmelo sa usmial. „Derek?“ prísne sa ozvala mama a pomaly sa postavila.

„Derek Jonathan Watlington tretí!“ A je zle, prebehlo mu hlavou a snažil sa usmiať o niečo viac. „Je možné, aby bolo s tebou to dievča v inom stave?!“

Derek na ňu vyvalil svoje svetlé oči a Gilbert zasipel. „Ale mama...“ začal Derek nechápavo.

„Nie, nechcem výhovorky! Odpovede!“

„Viete, že aj mne to napadlo? Ale,“ Laura sa váhavo pozrela na sadajúcu si Henriet, „ale je možné, aby sa to takto prejavilo po troch dňoch?“

Správne uvažovanie, v duchu ju pochválil Derek a usmial sa.

„Nuž, ja som zamdlela už po týždni. Stačil mi zápach zo stajní,“ ozvala sa teta Claire.

Derek zaklonil hlavu a nadvihol obe ruky, akoby očakával, že mu z neba zošlú správu s návodom ako to doriešiť. Otvoril ústa, no nevydal viac ako nejaký zúfalý povzdych. Musela sa do toho pliesť?!

„A to dievča bolo vystavené veľkému stresu,“ dodala.

„Ja ho zabijem!“ zasyčal Victor a pohol sa vpred.

Ethan ho zastavil rukou a povedal: „Len pokojne. Nič predsa nie je isté.“

Akoby nie?! Ja viem viac než iste, že nemôže byť tehotná! Keby sa neovládal, iste by začal kričať a možno by sa aj zasmial, ale tým by všetkých prítomných vyburcoval k ešte väčšiemu hnevu.

„Takže?“ vyzývavo sa spýtal Victor a pozrel sa na Dereka.

K jeho zúrivému pohľadu sa pridal matkin, ktorý bol plný výčitiek. Potom sa pozrel na tetu, ktorá potočila hlavou a na Lauru, ktorá sa takmer usmiala.

Zhlboka sa nadýchol a povedal: „Ospravedlňte ma na okamih.“

Derek vybehol zo salóna, akoby ho čerti naháňali. Nechýbalo však veľa aby sa jeho rodina a rodina Grainovcov zmenila na pekelných vládcov. Privádzali ho do šialenstva svojimi výmyslami, zveličovaním a podozrievaním.

Cítil sa ako obkľúčený ich výčitkami, otázkami a upodozrievaním z toho, že im stále klamal. Ale musí to nejako vyriešiť, teraz alebo nikdy! Pozrel sa na schodisko a rýchlo po ňom vyšiel na druhé podlažie. Zadíval sa do strany, po chodbe sa dalo odbočiť len doľava, a tak vykročil.

Prišiel k prvým dverám a nazrel dnu. Tam ju nenašiel, a tak sa pozrel do izby naproti. Ani tam nebola, preto prudko otvoril dvere vedľa a takmer vrazil do mladej slečny, ktorá sa chystala vyjsť na chodbu. „Och!“ zvolala Hilary a vyplašene cúvla.

Derek sa narýchlo pozrel po izbe a uvidel Brittany, ktorá sedela na posteli a neveriacky na neho hľadela. Vošiel dnu a povedal: „Musím s tebou hovoriť, drahá.“

Hilary si takmer zhltla jazyk, nestihla sa spamätať zo šoku, ktorý jej spôsobil tým vpádom do izby, tak ako by sa mala vyrovnať s týmto dôverným oslovením jej sestry?

„O čom?“ nevrlo sa opýtala Brittany.

Derek šibol pohľadom k Hilary a vyčaril oslnivý úsmev, ktorým jej vyrazil ledva polapaný dych. „Slečna, mohol by som byť s vašou sestrou osamote?“

„Odkiaľ viete, že je to moja sestra?!“ okríkla ho Brittany.

Pozrel sa k nej a povedal: „Rovnaká farba očí.“ Usmial sa a znovu zvrtol tvár k Hilary, ktorá preglgla.

„Ale neviem, či by som...“

„No tak,“ začal zaliečavo a stisol jej rúčku, aby ju dotiahol ku dverám. „Nemyslíte si, že by som jej bol schopný ublížiť? Však nie?“ Rafinovane ju vystrčil na chodbu a s úsmevom povedal: „Ďakujem.“ Zabuchol dvere a otočil sa k Brittany, ktorá sa rýchlo pozrela do strany.

„Skutočne ti bolo zle?“

„Prečo mi tykáte, pane?!“

Derek sa zasmial spoza stisnutých pier a šikovne prišiel k posteli. Frak si vyhodil spod zadku a usadil sa oproti nej. „Ak ti nebolo zle a ty si to predstierala, potom si si tým nepekne zavarila, miláčik.“

„Ako to myslíš?“ spýtala sa vyplašene.

Nadvihol obočie a povedal: „Nie je také ťažké tykať si.“

Brittany stisla pery a rýchlo sa pozrela na nočný stolík. „Mne to nevadí, práve naopak. Mám pocit, že ťa aspoň trošku lákam,“ dodal potmehúdsky.

Zasipela a venovala mu taký odstrašujúci pohľad, až sa musel schuti zasmiať.

„Zahrala som to divadlo, lebo som nevedela ako vás zastaviť!“ zasupela na neho a Derek si odfrkol. Ale s úsmevom, ktorý mu na tvári, takpovediac, prischol.

„Dosiahla si len to, že celá rodina práve špiritizuje nad tým, či nie si tehotná.“

„Čože?!“ vykríkla zdesene a chcela vyskočiť na nohy, ale Derekova silná ruka ju ihneď posadila späť.

„Myslím, že hovorím dosť jasne. Ale je možné, že ťa moja prítomnosť natoľko rozptyľuje, že máš zaľahnuté v ušiach.“

Pousmial sa a Brittany si rýchlo vytiahla ruku z jeho dlane. „Kto si to myslí?“

„Vďaka mojej skúsenej tete každý. Okrem mňa,“ povedal a nadvihol ruku, akoby ju chcel upokojiť. „Veril by som len vtedy, keby si mi povedala, že je to tak. Otcom je samozrejme niekto...“

Nestihol dopovedať, lebo Brittany ihneď na jeho nehoráznu poznámku zareagovala a poriadne ho udrela do pleca. Mala chuť uštedriť mu štipľavé zaucho, ale pri predstave, že mu tak bolestivo zalepí ústa, ju striaslo. Nebola schopná sa na tom prekliatom chlapovi vyvŕšiť, a to len pre jeho úsmev a krásne oči! Šľak aby ho vzal!

„Nie som tehotná! A je smiešne, že si to vôbec myslia!“

Derek si postískal ubolené miesto a zašomral: „Nebude sa im to dať vyhovoriť.“

„Tak čo teraz?“ spýtala sa ho a ruky spustila na sukňu.

„Nevidím iné východisko ako sobáš,“ povedal s toľkou ľahkosťou, až ju striaslo. Akoby to nebola vážna vec, na celý život. Ale možno pristal na jej návrh.

Preto sa s nádejou opýtala: „A keď sa príde na to, že to nebola pravda, tak sa...“

„Nie, nerozvedieme,“ prerušil ju a s prefíkaným úsmevom sa k nej naklonil, „budeme svoji až kým nás smrť nerozdelí. Vzrušujúca predstava.“

Brittany sa poriadne zamračila a Derek zastonal akoby ho opäť udrela do toho istého miesta. „Nie, tento pohľad ma úplne zabíja!“ zakňučal a potočil hlavou.

„Aký pohľad?“ spýtala sa zaškúlene a on prikývol.

„Presne tento. Akoby som bol ten najhorší muž pod slnkom,“ povedal nechápavo, dokonca by povedala, že až sklamane a zranene, čo ju na chvíľku ohromilo.

„Mám jednu podmienku.“

Derek sa burácajúco zasmial, rukou sa zaprel do stehna a s točením hlavy, stále cez smiech povedal: „Tak ona si ide dať podmienku.“ „Naše manželstvo bude len formálne!“

„Hm?“ spýtal sa a vyplašene sa k nej pozrel.

„Ani jediný dotyk, oddelené spálne a prestaneš aj s tými zamilovanými osloveniami!“

„Láska, ty ma zabíjaš.“

„Teraz som to povedala!“ zazúrila a vstala. „Alebo toto, alebo na celú vec zabudneme!“

„Ó, iste! A tvoj otec mi prevŕta guľkou hlavu!“ zašomral a vstal. „Dobre, budem sa snažiť,“ povedal s krásnym úsmevom, po ktorom sa musela pozrieť do strany, aby nevidel jej červeň v lícach.

„To,“ odkašľala si, „to nebolo to čo som chcela počuť.“

Derek nastavil rameno a len čo sa ho chytila, so šeptom jej povedal: „To bolo to jediné, čo ti môžem sľúbiť. Snaha sa cení no nie? Ale nič ti nezaručujem.“

Akoby jej chcel dokázať, že to myslí vážne, ihneď jej vtisol jemný bozk na pokožku pod uchom, čo ju ohromilo a nezmohla sa na slovo až kým nevošli do salóna.

Všetky oči sa na nich upriamili. Obe mamy im venovali drobný úsmev, jej otec do seba sotil whisky a strýko Ethan zakašľal.

Derek sa blažene usmial a veselo oznámil: „Blahoželajte nám, práve sme sa zasnúbili!“