Prekliaty zvodca - 3. kapitola

 3. kapitola

Asi som urobila chybu, toto je jasné znamenie. Nie, nemala som sem ísť. Radšej sa hneď zvrtnem a vrátim sa domov. Len čo sa Brittany chystala otočiť a zbehnúť po pár schodoch na chodník, dvere sa začali otvárať.

Úplne ju striaslo pri predstave, že sa jej túžba vidieť toho muža naplní. Otočila sa späť a so stisnutými perami pozorovala muža, ktorý ju oslovil: „Vitajte, som skutočne rád, že ste prišli.“

Brittany sa trochu zamračila, je to jeho hlas? Ale iste áno, v tanečnej sále bol hluk, hrala tam hudba, iste je to on.

Úsmevom si dodala odvahu vojsť, a len čo prekročila prah dverí, Derek ich zatvoril.

„Možno sa vám zdám byť nerozvážna, keď som prijala pozvanie,“ povedala rozochveným hlasom.

Keby bolo v hale viac svetla, iste by si všimol jej hroznú červeň, ktorá jej stúpla do líc. Derek sa zamyslel, nebola nižšia?

Nebadane sa usmial a povedal: „Nie nerozvážna, ale odvážna.“ Brittany sa sladko zasmiala a povedala: „Veľmi som sa tešila, že vás znovu uvidím. Hoci, je tu dosť tma a nevidím vás takmer vôbec.“

„To je pravda, no onedlho ma preštudujete dôkladnejšie.“

Jeho poznámka, ktorej akosi neporozumela ju zarazila. Vykročil k nej a keď stisol v ruke tú jej, zatriasol ňou zvláštny pocit.

„Ako dobrý hostiteľ sa vás najskôr musím opýtať, či vás smiem niečím ponúknuť.“

„Och, nie nerobte si starosti. A potom, máme na to len hodinu.“ „Prepána, hodinu?!“ zvolal a ona akosi obranne stiahla hlavu medzi plecia. „Tak prečo tu strácame čas?!“

Len čo to dopovedal, začal ju ťahať ku schodom. Brittany sa prekvapene opýtala: „Je to na poschodí?“

„Iste,“ povedal a so šibalským úsmevom sa k nej otočil, „som trochu romantik. Čím bližšie ku hviezdam, tým je to čarovnejšie.“

Len sa mi to zdá, alebo je akýsi nedočkavejší? Zamračila sa a pozrela sa okolo, takmer zakopla o schod, ale pevne jej stisol ruku a ťahal ju ďalej.

Brittany sa opýtala: „Nikto v dome nie je? Je tu podivné ticho.“ „Komorník spí, nikto nás nebude rušiť.“

Zdalo sa jej, že ju o tom príliš horlivo ubezpečuje a začínala mať veľmi zvláštny pocit.

„A vaša matka?“

„Matka?!“ spýtal sa otrasene a rýchlo ju vytiahol na vrchnú chodbu. „Prečo mi kazíte náladu čímsi tak mrzkým?“ spýtal sa jej, v hlase mal zvodnosť, ktorú u neho pred tým nepobadala.

Potočila hlavou a spýtala sa: „Nie je tu ani ona?“

„Ach,“ zaskučal, „madam vy ste majsterka v mučení muža, ktorý vás chce tak veľmi urobiť šťastnou. Nepýtajte sa na nič, šetrite si slová. Potom ich budete potrebovať viac.“

Slovo potom, ktorému dodal toľko vášni, ako ešte nikdy nepobadala v slovách iných mužov, v nej vyvolalo dojem, že sestra mala pravdu a tento muž jej nehodlá ukázať zbierku motýľov.

Začal ju za sebou ťahať po chodbe, hoci sa snažila trochu ho pribrzdiť a povedala: „Mám pocit, že to bola chyba.“

„Chyba?“ spýtal sa a s huncútskym úsmevom dodal: „Dovoľte mi aby som vás presvedčil o opaku, miláčik.“

Brittany zadržala dych a naširoko otvorila oči. Jeho správanie presahovalo všetky medze a toto oslovenie ju priam premklo strachom.

A len čo ju dotisol do izby, v ktorej uvidela krásnu posteľ a rozkúrený kozub, mala chuť vykríknuť od zlosti, že sa nechala nachytať takému odpornému zvrhlíkovi!

Derek zavrel dvere a ona sa zvrtla. „Čo to má znamenať?!“ spýtala sa zlostne.

„Hovoril som, dosť už slov,“ povedal a znenazdajky sa k nej priblížil.

V tej rýchlosti akou ju k sebe pritiahol, si stihla všimnúť len jeho oči, ktoré neboli jeho oči. Zhíkla, no v otázke ju prerušil jeho bozk. Brittany to najskôr ohúrilo, dalo by sa to čakať, ešte nikdy sa nebozkávala. A na prvý krát to bolo príliš divoké, aby dokázala urobiť viac ako prekvapene ochutnávať ústa tohto muža.

Rukami sa zaprela do jeho ramien a silno ho začala odtískať, zatiaľ čo on si vychutnával jej pery, ktoré sa zdali poddajné.

No len čo ho o kúsok odtisla a odtiahla od neho tvár, udýchane zvolala: „Prestaňte!“

Derek ju však nevnímal, prebehol očami po jej perách a povedal: „Ste úžasná. Predstieranie vašej neskúsenosti ma privádza do šialenstva. Kto vám našepkal, že ma to vzrušuje?“

Brittany sa na neho vyplašene pozrela, tak on si myslí, že svoju nevedomosť a neskúsenosť v bozkávaní hrám?! Kde som sa to dostala?!

„Pane, ja netuším kto...“

Brittany musela opäť zhíknuť, lebo ju rýchlo potisol dozadu a ona odrazu dopadla na jeho mäkkú posteľ. Tá sa zachvela a Brittany pocítila ako ju zakryl svojím telom.

„Osloboďte ma,“ pošepkal jej do ucha.

Bola by čosi povedala, ale bozk, ktorý jej vtisol tesne pod ucho, ju zmietol viac ako jeho ruka, ktorou jej trochu stiahol rukáv na šatách. Zadržala dych uvedomujúci si, čo sa práve deje. Zároveň si však nebola istá čo sa to robí, najmä nie vtedy, keď pocítila ako začal maznať jedno miesto na jej krku. Perami, možno aj zubami, ale jemne, s citom a predsa toľkou vášňou, že pocítila obrovskú chuť nechať ho, aby pokračoval.

No len čo zacítila jeho nehanebnú ruku, ktorá vkĺzla pod jej sukňu, vystrašene vykríkla. Derek sa šikovne nadvihol, odlepil svoje vlhké pery od jej krku a spýtal sa: „Stalo sa niečo? Alebo to pokladáte za súčasť predohry?“

Nadvihnutie jedného kútika ju donútilo zlostne zasipieť a hlasno zvolať: „Ak ma okamžite nepustíte, kopnem vás kolenom do rozkroku!“

„Ho - hó,“ zvolal s očareným smiechom, „máte to rada tvrdšie? Som prispôsobivý!“

„Ste obyčajný zvrhlík, ktorý si ani neuvedomuje, že ma znásilňuje!“ Povedala som to? Hrôza! Zhrozene sa na neho pozrela, lebo sa len pousmial. Neberie ma vážne, dočerta!

Odtisla ho a zavrčala: „Neviem kto ste, a som si takmer istá, že vy netušíte kto som ja.“

Derek sa zamyslel, no konečne, vzdychla si v duchu. Odtiahol sa, potom vstal a dal si ruky vbok. Veľmi pomaly si ju prezrel a otrčil spodnú peru.

„Hm, zdalo sa mi, že máte tmavšie vlasy ako na plese. A ani tú ofinu ste nemali,“ dodal pokojne.

Ona si s otvorenými ústami sadla na posteľ, dlaňami sa zaprela do periny a spýtala sa: „To je všetko? Neospravedlníte sa mi?“

„Za to, že som nepokračoval?“ opýtal sa jej provokačne, na čo zasyčala.

Napravila si sukňu, stále jej vykúkalo koleno, a potom sa zošuchla z postele. Rýchlo si zodvihla rukáv a potriasla hlavou.

„Stal sa nejaký omyl,“ povedala zamyslene.

„Asi tuším aký,“ hlesol.

„Horím nedočkavosťou.“

„Och, aj ja horím, verte mi, a to vo veľmi.“

Jeho pohľad zapichnutý do jej výstrihu, ju donútil zlostne stisnúť päste a zvolať: „Vysvetlite mi to! Prečo som dostala lístok, ktorý mi nepatril?!“

„Sluha si vás zrejme zmýlil. Tá, ktorej mal lístok patriť, mala podobné šaty,“ poznamenal a neokrôchane si ju premeral.

„Takže teraz je jasné, že tu nemám čo robiť.“

„Hm, niečo by sa našlo,“ podpichol ju a naširoko sa usmial. Vedela čo mu chodí po rozume, a tak prudko vykročila ku dverám.

No duchaprítomne ju predstihol, zaprel sa do nich dlaňou a povedal: „Teraz ste na rade vy.“

„Ja?!“ spýtala sa otrasene. „V čom ako?!“

„Vyberte si,“ nadhodil. „Alebo mi odpoviete na pár otázok, alebo budete pokračovať vo zvádzaní.“

„Ja... ako si dovoľujete?! Ja som vás predsa nezvádzala!“ vykríkla podráždene a Derek sa akosi pobavene zachichotal.

„O tom potom,“ hlesol a Brittany mu venovala skutočne rozzúrený pohľad, ktorý mu zjavne neprekážal v doberaní si jej.

„Prečo ste sem prišli? Čakali ste nejaký lístok? Od milenca?“ jeho  bezočivý tón ju opäť poriadne rozhneval.

„Nič vám nebudem vysvetľovať!“

„Obávam sa, že bez toho vás nepustím,“ povedal vyzývavo.

Rezignovane vydýchla a povedala: „Mala som dojem, že je to pozvanie od jedného nemenovaného muža, s ktorým som dnes hovorila na plese. Mal mi ukázať zbierku...“

Derek sa poriadne zarehotal a potočil hlavou. „Vidieť, že nemáte skúsenosti s mužmi. Myslíte, že by vás pozval k sebe v nočnú hodinu, aby vám ukazoval nejakú zbierku?“ spýtal sa ironicky.

Nadvihla bradu a povedala: „Nie každý muž je taký zvrhlík ako vy, pane!“

Znovu sa zasmial, štvalo ju to! „Viete, že svojím prijatím toho nočného pozvania, ste dokázali, že ste zvrhlá tak ako ten, kto vám ho poslal?“

„Toto si vyprosím!“ skríkla. „Moje úmysly boli čisté!“

„Doposiaľ?“ spýtal sa a samoľúbo nadvihol bradu.

Teraz sa zase zasmiala ona a ruky si dala vbok. „Nie, stále nemám v úmysle nič iné, okrem vrátenia sa domov.“

„Neskrývajte to,“ povedal jej ľahtikársky. „Aj nevinné dievčatká sú v mojej prítomnosti odrazu ako hravé mačky s veľmi hriešnymi myšlienkami.“

„Ja som teda výnimka!“ zahlásila a stisla v ruke kľučku. Odvážne sa mu pozrela do očí a spýtala sa: „Už ma pustíte?!“

„A čo za to?“ spýtal sa roztopašne.

Ihneď sa k nej začal skláňať, ale stihla ho odtisnúť a otvoriť si dvere. Prekĺzla na chodbu a so šomraním po nej vykročila k schodisku. Stále si niečo zlostne frflala a dúfala, že ju v ceste ku dverám nič nezastaví. Len čo stupila na prvý schod, začula búchanie na dvere a výkrik: „Okamžite mi otvorte dvere!“

„Otec,“ pošepla vyplašene.

„Dúfam, že žartujete,“ pošepkal jej do ucha.

Strhla sa a rýchlo sa k nemu obzrela. Netušila, že za ňou vyšiel z izby. Takmer sa opieral hruďou o jej chrbát, po ktorom jej zbehli zimomriavky. Nazúrený hlas jej otca sa ozval chodbou, znovu zatrieskal na dvere a Derek ju pokojne obišiel.

Schádzal  po schodoch dolu a šomral: „Tento dom je prenajatý. Ak mi ich rozbije, budem za to musieť zaplatiť.“

„On nesmie vedieť, že som tu!“ pošepla vyľakane a zbehla k nemu. Derek sa prudko zastavil tesne pod schodiskom, takmer do neho vrazila, ale stihla sa rukou chytiť zábradlia a zabrzdiť.

„Mám pocit, že o tom už vie,“ odfrkol vyrývane.  

„Tak čo urobíme?“ spýtala sa kňučavo. Vstala si k nemu a Derek sa na ňu s úsmevom pozrel.

„Drahá, keď ste chceli ísť na nočné potulky, mali ste sa presvedčiť, že vás nikto nesleduje.“

„Otvorte!“ zadunel otcov hlas a dvere sa otriasli pod tlakom jeho päste.

„Čo teraz?“ spýtala sa stiahnutým hlasom.

„Nič sa predsa nestalo,“ hlesol ľahostajne a venoval jej pálivý pohľad. „Hoci, veľa tomu nechýbalo.“

Brittany zasipela a pozrela sa na dvere, spoza ktorých sa ozvalo: „Otvorte, inak tie dvere vyvalím!“

„Dofrasa, čo mu spravili?“ zasipel Derek a vykročil k nim.

„Vy otvoríte?!“ spýtala sa zhrozene a predbehla ho, aby sa mu postavila do cesty.

„Nie, budem sa prizerať tomu ako mi dvere preletia vstupnou halou,“ odvetil sarkasticky.

Stisla pery a zlostne a postavila za dvere, tak aby ju nebolo vidieť, aj keď ich otvorí. Stále tu bola nádej, že ak bude zatĺkať, jej otec odíde. Derek si vzdychol a provokačne sa pozrel na jej zamračené oči. Uchopil do ruky guľu na dverách a očkom sa pozrel na jej prst, ktorý si pritisla k perám. Potočil hlavou a svižne otvoril.

Rýchlo uskočil na bok, aby sa vyhol stretu s päsťou jeho otca, ktorý sa znovu chystal zabúchať na dvere.

„Konečne!“ zvolal Victor a muž vedľa neho zakašľal.

Brittany v duchu zastonala, vedela, že ten škaredý kašeľ patrí jej strýkovi. Ak si vzal so sebou svojho staršieho a chorého brata, tak iste preto, že je vytočený a potrebuje ho ako svojho krotiteľa.

„Páni, viete koľko je hodín?“ noblesne a s pokojom sa spýtal Derek. „My vieme koľko je hodín! A vieme aj to...“

„Victor, mierni sa,“ zachrípnuto povedal Ethan.

Victor vydýchol a pokojnejšie pokračoval: „Vieme aj to, že je tu moja dcéra.“

„Tak potom viete niečo o čom ja nič netuším,“ povedal s úsmevom. Brittany prestúpila na mieste, bola nervóznejšia ako on, a vôbec nechápala ako dokáže byť taký pokojný. Lebo sa nič nestalo? Ale mohlo sa, presne tak! Mohlo sa, keby mu v tom nezabránila. A veru, trvalo jej dosť dlho, kým ho od seba dostala.

Victor sa poriadne zamračil a spýtal sa: „Uťahujete si zo mňa?! Viem, že je tu! Na tejto adrese!“

„Ale čo by tu robila o takej neslušnej hodine?“ spýtal sa Derek priam ustarane.

Brittany stisla pery a uštipla ho do ruky, v ktorej zvieral kľučku. „Au,“ zasipel potichučky a venoval jej britký pohľad.

Nechcela aby otca príliš provokoval, lebo ak sa to prevalí a nájde ju tu, po jeho poznámkach to budú mať ešte ťažšie.

„Nerobte si zo mňa blázna!“ zvolal a Ethan si odkašľal.

Victor si vydýchol a on vystúpil o jeden schodík vyššie. Pokojne, s chorľavým hlasom, povedal: „Našli sme lístok s vašou adresou, pán Watlington.“

„Poznáme sa, pane?“

„Vy mňa nie, ale ja som o vás niečo začul.“

Iste veľa dobrého, pomyslel si a slabučko sa usmial.

„Povedzte, je v tomto dome Brittany Grainová, moja neter?“ „Nebudem klamať pane, ak poviem, že takú nepoznám.“

Brittany to viac nevydržala, jednoducho nemohla hrať túto hru, a tak ho obišla a ukázala sa.

„Tu som,“ povedala a Derek zasipel.

Naklonil sa k nej a zlostne pošepol: „Vychádzalo mi to!“

„Nie, nevychádzalo!“ ohradila sa a smutne sa pozrela na otca. „Brittany! Nebesia, takže je to pravda!“

„Vidíš, ani on tomu doteraz neveril,“ zagánil Derek a ukázal k nemu rukou. Zdalo sa mi to, alebo mi tyká? Je taký drzý alebo ma chce pred nimi ponížiť?!

„Ale čo tu robíš?!“ zvolal otec a napratal sa dnu.

Dereka surovo odtisol a Ethan ho pomaly nasledoval, utierajúc si nos do vreckovky.

„Ocko, ja ti to vysvetlím,“ povedala naliehavo.

„Niet tu čo vysvetľovať! Si v dome cudzieho muža, v noci a...“

Čo zbadal?! Prebehlo jej v mysli vyplašene. Jeho oči sa zastavili na jej krku, odhrnul jej prameň vlasov a potom sa vražedne otočil k Derekovi, ktorý si so syčaním pretrel zátylok.

„Vy...vy..“

„Victor, len pokoj,“ upokojoval ho brat.

„Potupili ste česť mojej dcéry!“ zreval Victor a nozdry sa mu roztiahli.

Derek potočil hlavou a povedal: „Nič sa nestalo. Nič, čo by ju mohlo v očiach verejnosti ponížiť.“

„Neverím!“

„Hovorí pravdu, ocko,“ zakňučala a snažila sa vyčariť svoj žobroniaci pohľad, ale ani ten nezaberal.

„Pravdu?! Ja viem kde je pravda! Tu,“ ukázal na malú modrinku na jej krku, „toto je pravda! Priznajte sa, ale čestne! Čo ste mali s mojou dcérou?!“

„Pravdu?“ spýtal sa a on prudko prikývol. „Nič, hoci teraz to dosť ľutujem, lebo ak ma už zabijete, chcel by som, aby to bolo za niečo, čo stojí za to.“

Brittany takmer omdlela. Nemohla čakať, že sa tento naničhodník bude s jej rozzúreným otcom, ktorý má nábeh na porážku, baviť v medziach slušnosti. Victor by sa bol už - už rozbehol k nemu, ale Ethan sa mu postavil do cesty a pokojne povedal: „Victor, všetko sa predsa dá vyriešiť.“

„Nič sa nebude riešiť, lebo sa naozaj, naozaj nič nestalo!“ ozvala sa Brittany.

„Ty mlč, mladá dáma!“ osopil sa na ňu otec. Skrížila si ruky a zaťala zuby. Keď nechce počúvať, dobre, nebude hovoriť! Len aby to pre ňu nemalo katastrofálne následky, pomyslela si.  

„Pán Watlington,“ oslovil ho Ethan a otočil sa k nemu. „Je tu nejaká šanca, že sa s vami dohodneme?“

„Na čom?“ spýtal sa váhavo.

„Na sobáši.“

„Ho, ho, ho, len pomaly, páni!“ zvolal a odmietavo potriasol hlavou. „Ja sa s ňou neožením!“

„Ani ja sa s ním neožením!“ vykríkla Brittany.

Všetci sa na ňu zarazene pozreli a ona sa zapýrila. V tomto rozpoložení by naozaj nemala otvárať ústa, lebo z nich vyletí všeličo.

Derek sa nadnesene usmial a povedal: „Tak vidíte, nikto sa tu ženiť nebude. Najmä nie ak na to nie je dôvod!“

„Tak nie je dôvod!“ zrúkol Victor a chcel sa k nemu rozbehnúť.

Ethan sa mu urýchlene zahatal cestu a nástojčivo sa pozrel na Dereka. „Pozrite, dôvod tu je. Pri tom hluku, ktorý môj brat v strachu o dcéru narobil, zobudil niekoľkých susedov. Iste si viete predstaviť, aké klebety začnú kolovať po Londýne, keď nás o pár minút uvidia vychádzať s mladou slečnou z domu slobodného muža.“

Derek prevrátil očami a povedal: „Klebety ma netrápia.“

„Ale mňa a moju rodinu áno,“ upozornil ho Ethan. „A som si istý, že aj vašu matku.“

Derek stisol pery a v duchu si zanadával. Nie na mamu, to nie! Na jej povesť veľmi zásadovej ženy čo sa podobných vecí týka.

Brittany bola len tichou pozorovateľkou, hoci veľmi rada by sa zapojila a povedala svoj názor. No iste by ním vybičovala otcov hnev do nepríčetnosti. Už teraz sa nakričal viac ako za celý svoj život, preto len ticho stála a načúvala. A stále dúfala, že sa to vyrieši inak. „Ja vám dám dôvod!“ zasyčal Victor. „Alebo svadba, alebo súboj!“ „Súboj?! Nie sme v stredoveku,“ namietol Derek.

„Moja dcéra nebude trpieť pre to čo sa dnes stalo alebo nestalo! Vyberte si!“ vyzval ho.

Derek sa zhlboka nadýchol a povedal: „Neožením sa!“

Brittany stŕpla, vedela čo to znamená. Jej otec bude bojovať s týmto mužom, aby obhájil jej česť.

Victor len prikývol a povedal: „Termín a miesto konania súboja, vám včas oznámim!“

Otočil sa a schmatol dcéru za ruku. Vyvliekol ju von a za nimi išiel Ethan, s točením hlavy a kašľaním, ktoré zaniklo, len čo Derek zaplesol dvere.